Zlyhanie trhu je dôsledkom nedokonalosti trhových nástrojov a inštitúcií. Zároveň je nemožné, aby tieto komponenty uspokojivo riešili sociálno-ekonomické problémy, ktoré sú pre spoločnosť dôležité. Ak z nejakého dôvodu hlavné prvky trhového mechanizmu pri práci v režime offline nezabezpečujú sociálnu efektívnosť, potom je v tomto prípade potrebné vládne zásahy do rozvoja hospodárstva. O obchodnom fiasku sa hovorí, keď neprispieva k racionálnemu rozdeľovaniu a využívaniu zdrojov.
Zlyhania trhu sú prekážkami, ktoré bránia hospodárstvu dosiahnuť sociálnu efektívnosť.
Spravidla existujú štyri neúčinné situácie. Poukazujú na zlyhania trhu. Patria sem nedokonalé (asymetrické) informácie, monopol, verejné statky, vonkajšie vplyvy.
Je potrebné poznamenať, že trh nie je schopný viesť k sociálnej efektívnosti, ak činnosti niektorých spotrebiteľov alebo výrobcov ovplyvňujú blaho iných ľudí. Ak je tento vplyv pozitívny, existujú externé prínosy. Ak je dosah negatívny, generujú sa externé náklady. Tieto sú zase spojené s výrobou akéhokoľvek tovaru. Sociálne náklady zahŕňajú súkromné výdavky a externality výroby.
Keď sa vyskytnú zlyhania trhu, spravidla štát vstupuje do hospodárskych vzťahov. Riešenie problémov sa uskutočňuje rôznymi spôsobmi. Štát teda uplatňuje protimonopolnú politiku, obmedzuje výrobu výrobkov s negatívnymi vonkajšími účinkami. Zároveň sa stimuluje výroba a spotreba ekonomických tovarov s pozitívnymi účinkami.
Naznačené smery činnosti štátu tvoria do istej miery dolnú hranicu, v súlade s ktorou vláda zasahuje na trh. Dnes má však štát širšie ekonomické funkcie a dokáže účinnejšie eliminovať zlyhania trhu. Medzi hlavné funkcie vlády patrí: zavedenie dávok v nezamestnanosti, rozvoj infraštruktúry, zavedenie rôznych druhov dávok a dôchodkov pre občanov s nízkymi príjmami a ďalšie. Je potrebné poznamenať, že malý počet týchto činností má vlastnosti výlučne verejných statkov. Väčšina z nich nie je určená na kolektívne, ale na individuálnu spotrebu.
Štát sa snaží presadzovať protimonopolné a protiinflačné politiky a snaží sa znížiť nezamestnanosť. V posledných rokoch sa orgány čoraz viac aktívne podieľajú na riadení štrukturálnych zmien, stimulácii a podpore vedeckého a technologického pokroku a snahe o udržanie vysokej úrovne rozvoja národného hospodárstva. Spolu so zahraničnou hospodárskou a regionálnou reguláciou tieto opatrenia naznačujú stupeň dôležitosti úlohy štátu v ekonomike. V priebehu 20. storočia sa mocenský aparát snažil efektívne vyriešiť dva navzájom prepojené problémy. Najprv sa štát snažil zabezpečiť stabilné fungovanie trhu. Po druhé, výkonový aparát sa pokúsil, ak to nerieši, zmierniť akútne sociálne a ekonomické problémy. Všetky tieto kroky boli zamerané na predchádzanie zlyhaniam trhu.
Okrem toho, ako mnohí analytici poznamenávajú, rýchly rast štátnej regulácie nemôže pokračovať bez prerušenia. V trhovej ekonomike teda majú funkcie výkonového prístroja určité obmedzenia.
