Známe frazeologické jednotky sa niekedy interpretujú veľmi ťažko, výraz „leží ako šedý valach“ nie je výnimkou. Pre tých, ktorí sa nezaujímajú o komplikácie staro ruského jazyka, je ťažké pochopiť, ako môže valach (to je kastrovaný žrebec) klamať, prečo to nie je sivé alebo hnedé, konkrétne sivé. V článku sa pokúsime pochopiť význam výrazu, kto je valach a prečo je sivý.
Verzie hodnoty tohto výrazu
Ak sú mladí ľudia požiadaní, aby vysvetlili tento frazeológizmus, mnohí odpovedia, že je to nevysvetliteľný a stály výraz. Prečo sú lži spojené s „šedým valachom“, a nie s čiernym havranom, sivou kozou alebo hnedým psom? Existuje niekoľko verzií významu a pôvodu tohto výrazu:
- Tento výraz nemá absolútne nič spoločné s žrebcom (valachom), ale súvisí s menom Sievers Mehring, ktorý žil v Petrohrade v 19. storočí a stal sa známym svojimi klamstvami a podvodmi. Tento výraz bol však známy a rozšírený na vidieku, ďaleko od Petrohradu. Okrem toho sa v 18. storočí nachádza v zbierkach ruských prísloví a prísloví. Inými slovami, táto veta už existovala v hovorovej reči, a to ešte pred zjavením Mehringa.
Druhá verzia pôvodu fraziologizmu je spojená s prácou na zemi. Pri orbe bola položená brázda s pluhom alebo pluhom, zatiaľ čo kôň musel ísť hladko. S mladými koňmi neboli žiadne problémy a šedivé valachy (vykastrované sivé žrebce) boli často zablúdené (kazili brázdu). Jazyk mal výraz „ponáhľajúci sa ako sivý valach“ a niektorí filológovia naznačujú, že to bola pôvodná forma. V priebehu času sa však falošným súhlasom výraz zmenil a stratil svoj pôvodný význam a logiku.
Avšak v „Stručnom atymologickom slovníku ruského jazyka“ je porovnanie „ako šedý valach“ pôvodnou verziou, teda pôvodnou, a vysvetľujú to takto: zelený kôň bol považovaný za hlúpeho a s jeho pomocou roľníci nikdy nespevnili prvú brázdu. Boli si istí, že sivý (starý) kôň pri pokládke ležal (zle). Spisovateľ Timofeev B.N. si však v tejto verzii všimol vnútorný rozpor, pretože existuje výraz „starý kôň nezkazí brázdu“, čo jednoznačne nezodpovedá myšlienke starého (šedého) valacha, ktorý sa od brázdy odlišuje.
Možnosť „klamstvo“ alebo „ponáhľanie“ navrhol Dal V.I., ale vo veľmi opatrnej podobe hovorí, že je „veľmi pravdepodobné“, že „ponáhľanie“ bolo nahradené „klamstvom“. Ale „krik“ znamená posun vpred, nevenovanie pozornosti prekážkam a tento význam nemá vôbec nič spoločné s významom „klamstva“ - klamať alebo klamať.
Tretia verzia, starý šedý žrebec, sa blíži, ako aj mladý kôň, takže vyzerá, že klame, klame mladé kobyly a klame im o svojej sile. Timofeev B.N. je najviac naklonený tejto verzii.
„Ležiace ako sivé valach“: frazeológia a jej význam
Slovníky poskytujú nasledujúce vysvetlenie významu tohto výrazu:
- vo frázovom slovníku ruského jazyka „leží ako šedý valach“ - znamená bezohľadne, bezhanebne klamá kohokoľvek;
- V slovníku Synonymá sú slová rovnocenné s týmto výrazom: bezostyšne, nehanebne;
- v zbierke obrazových slov a alegórií sa táto veta vysvetľuje ako pýcha starých alebo starých ľudí sama o sebe, akoby boli ešte stále mladí a odvážni;
- vo veľkom frazeologickom slovníku má tento výraz dva významy:
- „Klamať ako sivý valach“ - znamená bezohľadne, nehanebne klamlivé. To znamená, že určitá osoba hovorí absurdne, jasne a hlúpo skresľuje skutočný stav vecí vo svojom príbehu.
- „Šedý valach“ je „hlúpy“ alebo „starý“.
Použitie v literatúre
Už v 19. storočí používalo mnoho autorov výraz „šedá valach“ ako výraz extrémnej hlúposti. V „generálnom inšpektorovi“ bol správca hlúpy ako sivý valach. Tento výraz sa použil v jazyku a v zmysle „blázon“, napríklad v Saltykov-Shchedrin „Nedokončené rozhovory“ obsahujú kombináciu slov „šedý valach“ v význame „banda starých ľudí s hlúpe myšlienky“.
Použitie výrazu v literatúre naznačuje, že je pevne zakorenené v ruskom jazyku a stalo sa veľmi bežnou metaforou. Úplne prvá fixácia tohto výrazu vo význame „hlúpa“ bola v polovici 19. storočia v provincii Nižný Novgorod N. A. Dobrolyubov, ale staršia „hlúpa ako kôň“ sa nachádza v zbierke A. Bogdanova spolu s „klamstvom ako kôň“. I. v polovici 18. storočia a v zbierke Tatishchev V. N.
Postupom času táto veta získala význam „hlúpy“. Tento výraz sa začal nazývať starým človekom, ktorý klamá o svojich schopnostiach alebo úmyselne začína hovoriť.
Existujú tiež výrazy „tvrdohlavý ako šedý valach“, „lenivý ako šedý valach“, ktorého prítomnosť naznačuje, že sivý valach je starý, a preto sa vyznačuje takými slabými stránkami, ako je tvrdohlavosť a lenivosť.
Kto je valach?
Slovo „valach“ prišlo do ruského jazyka od mongolčiny alebo od Kalmyka, čo znamená „kôň“. Prvýkrát sa stretol s ruskými prameňmi v 15. storočí, obohatil terminológiu nášho jazyka a doplnil množstvo výrokov, porovnávaní, prísloví, v mnohých z nich sa valach objavuje v ironicky odmietavej forme, napríklad: „Ráno večer je múdrejší, valach je vzdialenejší“ a tak ďalej. Neskôr v prísloviach sa začala zdôrazňovať slabosť starého koňa: „Nie je to sila, ktorou bola kobyla siva, ale že niesla vodu.“
Je potrebné poznamenať, že v 18. storočí bola hnedá synonymum pre sivé valach. O tom, že takéto valachovanie je staré, svedčí záznam v písacích knihách, kde výraz „valach je hnedý a plešatý“.
Význam slovesa „lož“
Sloveso „lož“ malo v minulosti význam „hovoriť absurditu“, „príliš veľa rozprávať“, „nečinne hovoriť“. A ešte skôr sa všeobecne používalo ako „hovoriť“. Napríklad v „Kapitánovej dcére“ od Pushkin A. S: „Neležte všetko, čo viete“ sa používa vo význame „povedz“. V priebehu času sloveso získalo iné významy, všeobecne sa verilo, že „kôň“ je hlúpy, prvá brázda nebola položená, verilo sa, že sa mýli a klamali, to znamená, že „klamstvo“ sa používalo ako „robiť chyby kvôli hlúposti“.
