Idiom „ako baran do novej brány“ (zvyčajne v kombinácii so slovesami - vzhľady alebo pohľady) je dnes veľmi slávny a používaný. Zvyčajne sa to hovorí o osobe, ktorá bola ohromená víziou, ktorá bola pre neho niečo veľmi neočakávané. Tento idiom sa tiež používa na charakterizáciu nie príliš inteligentného človeka, pomaly mysliaceho, hlúpeho, hlúpeho.
Vo svojom prejave, keď hľadajú obrázky na porovnanie, sa ľudia často obracajú k prírodným objektom. Napríklad blázna vidí ako niečo nehybné - strom, klub. Porovnať podobné výrazy: „peň s ušami“, „klub stauros“. Alebo tu je porovnanie so zvieraťom: „hlúpe, ako sivé valach.“ Taký je výraz „ako baran do novej brány“, význam je podobný. Ďalej uvádzame dve najpravdepodobnejšie vysvetlenia pôvodu tejto frazeológie.
Prvá verzia. Zo života
Najbežnejšia verzia pôvodu tohto frázy je tiež najjednoduchšia. Preto ju predstavíme ako prvú. Má čisto „každodenné“ korene, navyše, ako sa hovorí, „zoologicky odôvodnené“. Každý (a ak niekto nevie, potom o ňom pravdepodobne čítal) vie, že baran je hlúpe a tvrdohlavé zviera. Jahňacie prírody podliehajú zvyku - ráno bol vyhnaný na tej istej ceste na pasienky a vnútro bolo vždy rovnaké. Existuje teda príbeh, ktorý zároveň vysvetľuje význam a objasňuje vznik tohto výrazu.
Raz ráno strávil jeden majiteľ stádo oviec a keď boli preč, namaľoval bránu v inej farbe. Alebo možno úplne aktualizovaný. Večer (a mimochodom, barani boli vyhnaní na pasenie po celú sezónu) sa stádo vrátilo z pastviny a hlavný baran - vodca stáda - zamrzol pri „novej“ bráne a hlúpo skúmal detail neobvyklej farby. Je to nepochopiteľné: pôvodné nádvorie, ale brány nie sú rovnaké. Stojí, pozerá a nie o krok vpred. A tým celé stádo značí čas.
Je veľmi možné, že po tom, čo zviera vzalo „novú“ bránu pre neznámeho nepriateľa, začalo na ňu metodicky útočiť a zatĺkať ju rohmi. Majiteľ tu nemal na výber, aby vzal a preniesol hlúpe zviera na dvor a potom vyhnal zvyšok stáda. Hovorí sa však, že došlo k prípadu, keď sa brána posunula o niekoľko metrov doprava. Baran prišiel na svoje pôvodné miesto a hlúpo stál pri pohľade na miesto, kde býval vchod. Zoológovia naznačujú, že jahňatá „sila“ je vizuálna pamäť, ktorá im pomáha (a niekedy im bráni) orientovať sa vo vesmíre.
Druhá verzia. historický
Má druhá verzia nejaké sémantické spojenie s prvou, zostáva záhadou. Pretože korene tohto vysvetlenia pôvodu slávneho príslovia siahajú späť v čase. Barany pravdepodobne na začiatku našej éry sa začali nazývať baranmi - stenobitnye a nástroje na lámanie brán, na konci ktorých boli do pevnosti nasadené liatinové alebo bronzové hroty v podobe baranovej hlavy. Kartáginci s nimi údajne prišli, ale archeológovia z Asýrčanov poznali obrazy týchto nástrojov.
Hebrejský historik Josephus v 1. storočí nl napísal tento nástroj takto:
Je to príšerný lúč podobný lodnému stožiaru a vybavený silnou železnou špičkou ako jahňacia hlava, od ktorej dostal meno; uprostred je zavesený na hrubých lanách od iného priečneho nosníka spočívajúceho na oboch koncoch na silných stĺpoch. Mnohí bojovníci sa vracali späť a vrhali ich spojenými silami dopredu, trasúc stenou železným koncom.
Stojí za to počúvať jeho slová, pretože historik sám písal o baranoch z prvej ruky a viackrát bol priamym svedkom obliehania židovských miest Rimanmi.
Ďalší vojenský teoretik, tentoraz rímsky, menom Vegezii v 4. storočí, navrhol, že „baran“ bol nazývaný „baran“ nielen kvôli súhláske, ale aj kvôli rovnakej taktike uniformného a silného útoku na nepriateľský objekt., 
Za zmienku stojí, že V. I. Dahl používa v jednom z článkov vo všeobecnom riadku (ako synonymá) slová „nástenná zbraň“, „baran“, „baran“.
Existuje aj verzia pôvodu idiómu „ako baran do novej brány“, ktorá sa týka brány oviec (Getsemanská brána) v Jeruzaleme - hneď ako sa cez ne prevážali obetné zvieratá. Nezdá sa však logické, pretože nevysvetľuje všeobecný význam výrazu.
Príklady použitia v literatúre
Z radosti a prekvapenia nemohol prvú sekundu ani slovo vypovedať a len sa na ňu pozrel ako baran pri novej bráne.
(I. Bunin, „Ida“)
- Ako blázon by povedal: „Hriech, otče!“ Nuž, trochu čuchá a vrhá oči ako baran na novú bránu.
(M. Sholokhov, „Panenská pôda obrátená“)
Upozorňujeme, že fráza „ako ovce do novej brány“ vo vete zohráva úlohu okolností a podľa pravidiel ruského jazyka by sa mala oddeliť čiarkou. Je pravda, že v moderných literárnych prameňoch autori stále viac neizolujú toto porovnanie. Pri „zamrznutých“ výrazoch, idiómoch sa to stáva:
Ale ja som hľadel na úlohu ako baran na novú bránu a nechal ju na pokoji. Nerozumel som ani z ktorej strany sa k nej môžete priblížiť.
(E. Ryazanov, „Neuložené výsledky“)
Stále to však nie je pravidlo a nestojí za to ho nasledovať.
