Filozofia nemohla vzniknúť sama osebe. Jej zrodeniu ako veda predchádzali iné formy ľudského vedomia, ktoré existovali predtým. Fáza dominancie iných druhov a foriem, ktoré sú spojené pod spoločným názvom „mytológia“, navyše trvá dlhší historický čas kvôli tomu, že siaha späť do hlbín ľudskej histórie.
Filozofia a mytológia sú súčasťou jedného celku, pretože prvý z nich vznikol na základe získaných skúseností druhého.
Faktom je, že mytologické vedomie je najstaršou formou vedomia ako takého. Je to tento typ historickej formy, ktorá kombinuje zbierku tradícií. Vo vhodnom čase boli základom celého ľudského vedomia.
Mýtus je hlavným štrukturálnym prvkom tejto formy vnímania bytia. Filozofia a mytológia majú jeden koreň, čo je táto starodávna legenda, ktorej podstata nie je o nič menej skutočná ako mnoho vedeckých teórií. Faktom je, že všetky mýty sú implementáciou behaviorálnej logiky a nie apriórnymi závermi. Keďže sú však základom existencie pred mnohými tisícročiami, existujú významné rozdiely medzi modernými vedeckými prístupmi a historickou minulosťou.
Prvým rozdielom medzi filozofiou a mytológiou je, že vedomie, ktoré je základom druhej formy, nie je teoretické, ale rozvíjané na základe praktických ideí mnohých generácií, ich skúseností a svetonázoru. Všetky hlavné štrukturálne jednotky sú neoddeliteľne spojené a predstavujú jeden systém. Ďalej si všimneme, že toto vzájomné prepletanie konceptov v následných vedeckých teóriách bude zaujímať opačné pozície (napríklad, fantázia a realita, vec a slovo, stvorenie a jeho názov).
Filozofia a mytológia sa navzájom líšia, pretože v mýte nie je žiadny rozpor, zatiaľ čo vo všetkých rozsudkoch filozofov je ústredným miestom obsadenie javov.
Okrem toho tu existuje koncept úplného genetického vzťahu všetkých tvorov na Zemi, hoci v budúcnosti sa takéto vnímanie bude považovať za názor, ktorý nemá logiku a význam.
Všimnite si, že všetko posvätné a posvätné je filozofii cudzie. Rozsudky sa zakladajú na domnienkach, ktoré majú viac-menej reálny základ. Ale v mytológii by mal celý život stáť na tých postulátoch, ktoré boli odkázané predkom. Toto vedomie je cudzie vnímaniu pohybu času, o čom svedčí rozdelenie histórie života na Zemi do dvoch období: éra „zlatého veku“ (ľudia v tom čase boli dokonalí) a „profánna“ éra (morálka je úplne narušená).
Mýtus je znakový systém, ktorý je založený na slabom vývoji abstraktných foriem, metafory a emotivity. S týmito koncepciami sú však spojené práve filozofia a mytológia, pretože také vnímanie ľudského a svetového života nemôže zmiznúť v dôsledku historického vývoja. Faktom je, že teória sa stáva nevyhnutným atribútom ľudského života, keď existuje pocit nespokojnosti so skúsenosťami a túžba porozumieť svetu bez zapojenia praktických základov. Filozofia je založená na myšlienke, ktorá nemá korene v tradíciách a legendách. Nepodporuje vieru v jej teórie, ale dôkazy.
Filozofia a mytológia, ktorých podobnosti a rozdiely skutočne existujú, však fungujú neoddeliteľne a synchrónne. Oba historické smery vychádzajú z takzvaného prekvapenia, ktoré poskytuje podnet na ďalšie poznanie. Ukazuje sa, že mytológia sama osebe predstavuje samostatné prekvapenie, ktoré musí byť akceptované. Po tejto fáze však filozofia začína čas poznania a hľadania dôkazov pre jeden alebo druhý koncept.
Vo všeobecnosti je filozofia racionalizovanou formou mytológie.
