Článok poskytuje informácie o hnutí ako Theosophy. Vo filozofii sa tento pojem používa úzko aj široko. Budeme o tom hovoriť a tiež sa zameriavame na črty učenia, ktoré založil Blavatsky. Koncept, ktorý nás zaujíma, je s ním najčastejšie spájaný.
„Teozofia“ je slovo, ktoré pochádza z dvoch gréckych slov, preložené ako „Boh“ a „múdrosť“. Ak ich spojíte, dostaneme „božskú múdrosť“. Toto slovo znamená. Čo je teozofia a čo študuje? Prečítajte si článok a nájdete odpoveď na túto otázku.
Prví teosofisti
„Teozofia“ je pojem, ktorý sa používa od 2. storočia po Kr. e. Používali ho neoplatonisti, medzi ktoré patril Ammonius Sakkas a jeho študenti. Vytvorili filozofický systém, ktorého hlavným cieľom bolo zmierenie všetkých náboženstiev. Theosofisti chceli vytvoriť spoločný systém a univerzálny princíp etiky, ktorý je založený na večných pravdách. Termín „teozofia“ v „Areopagitike“ slúži ako synonymum pre výraz „teológia“. Neskôr sa však tieto dva smery rozchádzali.
Opozícia proti teológii
O niečo neskôr sa teológia a teozofia začali brániť. Prvý z nich bol založený na dogmách cirkvi a myšlienke zjavenia. Teozofia sa začala nazývať poznaním Boha prostredníctvom mystickej skúsenosti, to znamená, komunikáciou s ním v stave extázy. Inými slovami, išlo o doktrínu božstva založenú na subjektívnych skúsenostiach, ale o snahu predstaviť výsledky v súvislom systéme, o ktorý sa čistí mystici nesnažili.
Teozofia v širokom a úzkom zmysle
V širokom zmysle je teozofia hnutím, ktoré zahŕňa neoplatonizmus, gnosticizmus, hermetizmus, kabala, rosicrucianizmus. Najčastejšie sa však používa úzky zmysel slova. V tomto prípade je teozofia hnutím, ku ktorému mystické teórie 16. - 18. storočia spravidla patria mimo hraníc konkrétnej nominálnej hodnoty a celej cirkevnej kresťanskej tradície. Toto sú najmä teórie Jacoba Boehmeho, L.K. de Saint-Martin, Paracelsus (portrét je uvedený vyššie), F. Etingera, E. Swedenborga a ďalších. Mnoho mysliteľov (napríklad nasledovník Paracelsovej teosofie) verilo, že toto hnutie zahŕňa nielen skúsenosť uvažovania o Božom. Zahŕňa tiež vykonanie zázrakov (taumaturgia) a znalosť tajomstiev vonkajšej prírody.
Theosophy of Blavatsky
Pojem „teozofia“ vo filozofii je učenie v ešte užšom slova zmysle, ktorého fragmenty a základy sú uvedené v diele Eleny Petrovna Blavatskej. Stúpenci teozofie sú presvedčení, že spája základy a podstatu všetkých svetových náboženstiev. E. P. Blavatsky založil toto hnutie na nasledujúcom motte: „Nad Pravdou neexistuje náboženstvo.“ Požičala si ho Elena Petrovna od Maharaja Benares. Teozofia (citácie z knihy Blavatského svedčia o tom) je založená na skutočnosti, že ľudia, ktorí nie sú zasvätení do konkrétnych ezoterických učení, nemôžu poznať Absolútnu Pravdu. Pohyb záujmu je pre nás považovaný za vyvrcholenie ezoterického učenia.
Elena Blavatsky
Elena Petrovna Blavatsky (roky života - 1831 - 1891) je zakladateľkou teozofie. Pochádza z ušľachtilej rodiny s nemeckými koreňmi. Elena Andreevna Fadeeva, matka Eleny Petrovna, bola spisovateľkou. Fadeevov manžel bol dôstojníkom, ktorý velil batérii delostrelectva. Elena Petrovna vo veku 17 rokov sa vydala. Jej manžel bol Nikolai Blavatsky, starší generál. Po 3 mesiacoch sa však s ním rozišla. Blavatsky nebol oficiálne rozvedený, dlho sa vydával za vdovu. Jej manžel však prežil. Elena Petrovna cestovala celý svoj život na Západe a východe a nezastavovala sa nikde.
Blavatsky založil Teozofickú spoločnosť v New Yorku v roku 1875. Jej základom je dielo Eleny Petrovnaovej „Tajná doktrína“. Predstavuje základy kozmogenézy (stvorenie sveta), stručnú históriu náboženstiev, antropogenézu (dejiny ľudstva) atď.
Ciele Teozofickej spoločnosti Blavatského
Blavatsky uviedol, že ciele Teozofickej spoločnosti, ktorú vytvorila, boli tieto:
1) štúdium svetových náboženstiev s cieľom ich porovnania a vytvorenia univerzálnej etiky;
2) štúdium a vývoj skrytých nadprirodzených (božských) síl u človeka;
3) bratstvo bez rozdielu náboženstva, farby pleti, rasy alebo sociálneho postavenia.
Teozofická spoločnosť má dnes zastúpenie v mnohých krajinách sveta (v niekoľkých desiatkach štátov). Sídlo spoločnosti je v Adyar (India). Praktickú teozofiu však šíri množstvo nezávislých spoločností. O niečo neskôr ich opíšeme.
Tri „pravdy“
Teozofické učenie je založené na „dogmách“, troch „základných pravdách“. Prvý z nich: nemenný, nekonečný, večný a všadeprítomný princíp - to je hlavná príčina a zdroj vesmíru. O princípe nevieme nič okrem jeho existencie a skutočnosti, že vďaka nemu bol vytvorený svet. Druhá „pravda“ hovorí, že vesmír je vo svojom vývoji večný a cyklický. A posledná, tretia, existuje univerzálna duša, ktorá je totožná s dušou každého človeka. Blavatsky verí, že toto je „vyššie ja“ každého z nás.
Podľa prvej „pravdy“ môže človek chápať Absolútne prostredníctvom prejavov, ktoré sú neosobnej povahy. Vyjadrujú sa v zákonoch, ktorými sa riadi život celého vesmíru. Ďalšia druhá „pravda“ učí, že duša sa vo svojom vývoji vyvíja do stále dokonalejších foriem. Tento proces prebieha v súlade s cyklami. Vesmír sa tiež vo večnosti vyvíja cyklicky. V tomto procese nie sú momenty začiatku a konca. Podľa tretej „pravdy“ je „božstvo“ vlastné človeku, pretože jeho duša je totožná s univerzálnou vyššou dušou. Všimnite si, že táto doktrína teozofie je podobná doktríne prezentovanej v učeních Advanta Vedanta. Z tohto postavenia vyplýva myšlienka depresie človeka. Každý z nás je Boh. Blavatsky veril, že podstata človeka a Boha je identická.
Vývoj duše v teozofii
Teozofický trend uznáva zákon karmy, ako aj zákon reinkarnácie (reinkarnácia), ako jeden z hlavných zákonov vesmíru. Evolucia duše (monad) podľa tohto učenia je nasledovná. Monad žije v minerálnom kráľovstve. Ona sa zmení na kameň. Potom prichádza kráľovstvo rastlín, zvierat, človeka a anjelov. Na každej planéte sa vývoj monád môže vyskytovať iba v jednom kráľovstve. Aby mohla pokračovať vo vývoji, po chvíli zmení planétu.
Toto sú základy teozofie. Pozývame vás, aby ste sa zoznámili s organizáciami existujúcimi v rámci tohto hnutia.
Druhy teozofických organizácií
Koncom 19. storočia sa teda objavilo okultné hnutie zvané teozofia (v užšom slova zmysle). Počas života E. P. Blavatského to nebolo veľmi populárne, najmä kvôli tomu, že povesť Eleny Petrovnaovej bola pochybná. Škandály okolo jej mena neustále blikali. Okrem toho vyhlásenia spoločnosti Blavatsky neboli preukázateľné.
Krátko po smrti Eleny Petrovnaovej v roku 1891 sa však začala fascinácia východom, takže bolo potrebné toto učenie. Pohyb záujmu sa nám rozdelil do niekoľkých odvetví. V dnešnom svete existujú 4 typy organizácií, ktoré sa týkajú teozofie.
Hlavným z nich je Medzinárodná teozofická spoločnosť (MTO). Sídlo spoločnosti je v Indii (Adyar). Považuje sa za úplne prvý, ktorý vytvoril Blavatsky. Táto spoločnosť má zastúpenie v mnohých krajinách sveta.
Druhým je Theosophical Society so sídlom v USA (Pasadena). Je tiež medzinárodný. Táto spoločnosť pochádza z americkej sekcie, ktorú viedol William Judge. Čoskoro po smrti Eleny Petrovna Blavatskej sa stala samostatnou. Jej pobočky sa nachádzajú v mnohých krajinách sveta, ale nie sú tak populárne.
Tretím typom organizácie sú Národné teozofické spoločnosti. Toto sú spravidla vetvy stredného podniku, ktoré s ním stratili kontakt. Môžu to byť aj štruktúry vytvorené miestnymi nadšencami.
Štvrtým typom sú organizácie, ktoré sú založené ako alternatíva k údržbe. Ide napríklad o rôzne antroposofické a Roerichove spoločnosti, United Lodge of theosophists (jeho znak je uvedený nižšie) atď.
História hnutia Blavatského teosofie v Rusku
Prvá teozofická spoločnosť v Rusku bola založená v roku 1908, predtým však existovali jednotliví stúpenci tohto hnutia a ich skupiny. Učenie Blavatského nebolo v rokoch predchádzajúcich revolúcii rozšírené. Sovietska vláda v roku 1918 úplne zastavila svoju činnosť. Spoločnosť bola znovu otvorená až v roku 1991. RTO (Ruská teozofická spoločnosť) bola zaregistrovaná ako verejná organizácia. Niekoľkokrát sa však pokúsil pripojiť k MTO, povinnou podmienkou členstva však bolo vzdanie sa jeho zástupcov z jogy Roerichs agni. Túto požiadavku prijal PTO. Vstup do strednodobého cieľa sa napriek tomu nestal. Ruským teozofom bolo zamietnuté uznanie medzinárodných kruhov Blavatského hnutia. Preto dnes konajú spolu s Roerichmi. Ich predstavitelia sa navzájom podporujú a podieľajú sa na šírení ich učenia v našej krajine.
Ruská spoločnosť na začiatku 90. rokov minulého storočia vyvinula živú činnosť. Realizoval semináre a prednášky, teozofické čítania, umelecké výstavy a večery poézie. V roku 1992 bolo vydavateľstvo Sphere dokonca založené na základe RTO, ktoré vydáva publikácie o teozofii. V RTO v roku 1994 došlo k rozdeleniu. Výrazne oslabil spoločnosť a výrazne porušil jej jednotu, ktorá už bola neistá. Tieto, ako aj finančné problémy, viedli k zmenám, ktoré sa v ňom udiali. V roku 1997 sa uskutočnilo oficiálne zjednotenie rerichských a teozofických spoločností.
Dnes existuje tendencia rehabilitovať teozofiu Blavatského v očiach väčšiny ľudí. Snažia sa z pseudonáboženskej, okrajovej doktríny urobiť premenu na nejaké slušné hnutie založené na vede. Z tohto hľadiska je kritika teozofie primeraná. Tento smer samozrejme nemôže súvisieť s vedou.
