Budapešťské memorandum Ukrajina, Veľká Británia, Rusko a Spojené štáty, podpísané 5. decembra 1994. Tento dokument stanovil bezpečnostné záruky v súvislosti s pristúpením Ukrajiny k Zmluve o nešírení jadrových zbraní. V roku 1996 sa toto pristúpenie uskutočnilo.
Kľúčové body
Budapeštianske memorandum z roku 1994 stanovilo povinnosť Ukrajiny včas odstrániť všetky jadrové zbrane z jeho územia. Ruská federácia, Spojené štáty americké a Spojené kráľovstvo sa zaviazali:
- Rešpektovať suverenitu, existujúce hranice a nezávislosť Ukrajiny v súlade so záverečným aktom OBSE.
- Nepoužívajte žiadne zbrane proti politickej nezávislosti, územnej celistvosti Ukrajiny, okrem prípadov sebaobrany av iných prípadoch v súlade s Chartou OSN.
- Zdržte sa hospodárskeho nátlaku, ktorého cieľom je podriadiť výkon práv Ukrajiny vyplývajúcich z jeho suverenity vlastným záujmom, a tým zabezpečiť všetky výhody pre seba.
- Vyžadovať okamžité kroky Bezpečnostnej rady OSN, ak sa Ukrajina ako krajina, ktorá je zmluvnou stranou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, stane ohrozeným predmetom alebo obeťou agresie použitím jadrových zbraní.
- Nepoužívajte jadrové zbrane proti Ukrajine, s výnimkou prípadov útoku tejto krajiny na štáty spojené s memorandom, ich územím a ich spojencami.
- V prípade sporov týkajúcich sa vyššie uvedených povinností poskytnite poradenstvo.
Čína a Francúzsko
V čase podpísania Budapeštianskeho memoranda boli ďalšie dve jadrové mocnosti, Francúzsko a ČĽR, plnoprávnymi stranami Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Neprihlásili sa k textu dokumentu, ale hovorili o zárukách vydaním príslušných vyhlásení. Rozlišovali sa v tom, že v kontroverzných situáciách neexistuje klauzula o povinnom poradenstve.
Právne postavenie
V súčasnosti sa nezastavujú spory týkajúce sa toho, či je dokument pre strany právne záväzný. Od roku 2014 sa Budapeštianske memorandum neratifikovalo. Podľa Vladimíra Ryabtseva, prvého tajomníka ministerstva zahraničných vecí Ukrajiny, ktorý pracoval na tejto pozícii v rokoch 1994 - 1995. a kto sa podieľal na príprave dokumentu, pri podpise prejavu o jeho ratifikácii v zmluvných štátoch nebol. Potom sa podľa Ryabtseva dohodlo, že Budapešťské memorandum, ktorého znenie prijali zúčastnené krajiny, je povinné na účely trvalého vykonávania.
Ryabtsev tiež vyjadril názor, že Ruská federácia v roku 2003, keď došlo k konfliktu okolo ostrova Tuz, preukázala opačné stanovisko, pokiaľ ide o význam a záväznosť dokumentu podpísaného v Maďarsku. Bývalý prvý tajomník ministerstva zahraničných vecí Ukrajiny uviedol, že v roku 2010 konečne pochopil, že Budapeštianske memorandum z roku 1994 nie je medzinárodne právne záväzným dokumentom, keďže diskusie uskutočnené v rámci konferencie o preskúmaní jasne preukázali, že je potrebné len splniť zmluvu, ktorú ratifikoval štát., Zároveň Vladimir Ryabtsev nesúhlasí so súčasnou prevládajúcou klasifikáciou memoranda ako dokumentu vyjadrujúceho povinnosti strán, považuje ho však za medzištátnu dohodu, ktorá jasne zakotvuje vykonávanie ustanovení.
Stanovisko ostatných politických činiteľov
Volodymyr Gorbulin, bývalý tajomník Bezpečnostnej rady Ukrajiny, a Oleksandr Litvinenko, Ph.D. v politických vedách, v septembri 2009 vystúpili s názorom, že Ukrajina by mala zvolať medzinárodnú konferenciu, počas ktorej sa pripraví nová dohoda o bezpečnostných zárukách, ktorá nahradí budapeštianske memorandum. Na účasť na konferencii bolo navrhnuté zapojiť štáty, ktoré zaručili bezpečnosť Ukrajiny v roku 1994, ako aj ďalšie kľúčové geopolitické subjekty.
Krymská kríza a súlad s memorandom
Na pozadí udalostí na Kryme ruský prezident Vladimir Putin dostal od Rady federácie povolenie na použitie ruských ozbrojených síl na území ukrajinského štátu, kým nebude normalizovaná sociálno-politická situácia v tejto krajine. Takéto opatrenia boli podľa Putina spôsobené mimoriadnou situáciou na Ukrajine, ktorá ohrozuje životy našich krajanov, ako aj skutočnosťou, že v súlade s medzinárodnou zmluvou je vojenský personál ozbrojených síl RF nasadený na území ukrajinského štátu. Nikto oficiálne neoznámil rozmiestnenie vojsk, ale vyskytli sa početné prípady zajatia ukrajinských ozbrojených síl bez identifikačných znakov. Podľa ukrajinských orgánov išlo o ruský vojenský personál.
Putinove vyhlásenia
Ruský prezident najprv odmietol účasť našich vojakov na krymskej kríze. Po vstupe Krymu do Ruskej federácie Putin potvrdil, že ruské jednotky počas referenda podporovali sebaobranné sily polostrova. Takéto kroky boli podľa prezidenta prijaté s cieľom vytvoriť podmienky pre slobodné vyjadrenie vôle Krymov a udržať mierovú situáciu na Kryme. Neskôr Vladimir Putin povedal, že Rusko nikdy nezakrývalo skutočnosť, že používa svoje jednotky na blokovanie vojenských jednotiek Ukrajincov.
Budapešťské memorandum očami ruských orgánov
Naša krajina oficiálne odmieta všetky obvinenia z porušenia dohôd z roku 1994 a všeobecne ich uplatniteľnosť na situáciu na Kryme. 4. marca 2014 ruský prezident vyjadril názor, že od revolúcie na Ukrajine možno usudzovať, že na jeho území vznikol nový štát a Rusko k nemu nepodpísalo žiadne záväzné dokumenty.
1. apríla ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie, že Ruská federácia nikdy nezaručila, že donúti časť Ukrajiny proti vôli miestnych obyvateľov zostať vo svojom zložení, a Budapešťské memorandum z roku 1994 sa nevzťahuje na okolnosti, ktoré vznikli v dôsledku pôsobenia sociálno-ekonomických a domácich politických faktorov., Medzi tieto faktory patrili udalosti ruského ministerstva zahraničných vecí, ktoré sa vyskytli na Kryme.
Postavenie Ruskej federácie k podstate tejto otázky je takéto: Budapeštianske memorandum má vo svojej koncepcii iba povinnosť neohrozovať používanie jadrových zbraní a ich nevyužívať proti nejadrovým štátom, ktorými je Ukrajina. Rusko túto povinnosť v plnej miere plní a žiadnym spôsobom nie je porušené.
Postavenie ukrajinských orgánov
Ukrajinská strana je presvedčená, že kroky Ruskej federácie na Kryme vrátane vstupu polostrova do Ruska porušujú Budapeštianske memorandum z roku 1994. Najvyššia rada 21. marca 2014 prijala Deklaráciu o boji za oslobodenie Ukrajiny a uviedla v nej, že Ruská federácia nielen porušila súčasné právne predpisy suverénneho ukrajinského štátu, ale ignorovala aj normy medzinárodného práva, ktoré sú zakotvené v Charte OSN.
27. marca 2014 úradujúci minister zahraničných vecí Ukrajiny Andriy Deshchitsa počas prejavu na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN uviedol, že neoddeliteľnú súčasť ukrajinského štátu po dvojtýždňovej vojenskej okupácii násilne pripojila krajina, ktorá sa predtým zaviazala zaručiť suverenitu, nezávislosť a integritu Ukrajiny v súlade s Budapeštianske memorandum. Deshchitsa požiadal Valné zhromaždenie OSN, aby podporilo rezolúciu o územnej celistvosti Ukrajiny, ktorá vyhlási referendum konané na Kryme za neplatné.
