Problematika ťažby ropy a prerozdeľovania ropy je v súčasnosti určujúcimi faktormi pri tvorbe svetových cien produktov a komodít, pri stanovovaní svetových výmenných kurzov a dokonca aj v miere rastu alebo poklesu hospodárstva celých regiónov. Krajiny OPEC zohrávajú v týchto procesoch hlavnú úlohu.
História a dôvody vzniku OPEC
Organizácia krajín vyvážajúcich ropu, v ruskom segmente známejšia ako Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), sa datuje do roku 1960. Potom sa 5 krajín rozhodlo vytvoriť štruktúru, ktorá by regulovala objem výroby a náklady na barel na medzinárodnom trhu s ropnými výrobkami. Takúto dohodu podpísalo päť štátov, ktorými sa stali Venezuela, Irak, Saudská Arábia, Irán a Kuvajt. Neskôr sa k nim pripojilo niekoľko ďalších krajín a do začiatku 90. rokov ich bolo 13 členov.
V poslednej dekáde 20. storočia krajiny OPEC opustili Ekvádor (1992) a Gabun (1994), prvé členstvo obnovilo v roku 2007. Indonézia sa z interných dôvodov rozhodla ukončiť svoje členstvo v organizácii aj v roku 2009. Dnes táto organizácia zahŕňa Venezuela, Irak, Saudskú Arábiu (vodca ropných rezerv), Irán, Kuvajt, Alžírsko, Angolu, Ekvádor, Katar, Líbyu, Spojené arabské emiráty a Nigériu.
Krajiny, ktoré sú členmi OPEC, majú v zásade dva ciele: vytvorenie vhodného cenového rozpätia pre ťažbu ropy a prerozdelenie kvót na vývoz. Zároveň však tieto štáty nie sú v rozpakoch, aby využili svoje vedúce postavenie na dosiahnutie politických cieľov. Jasným príkladom týchto akcií bolo zavedenie embarga na Spojené štáty v roku 1973 z dôvodu aktívnej podpory Izraela v arabsko-izraelských konfliktoch. Niektorí analytici majú tendenciu veriť, že väčšina hospodárskych kríz dvadsiateho storočia bola vyvolaná touto konkrétnou organizáciou.
Krajiny OPEC regulujú výrobu „čierneho zlata“ na základe svojej vlastnej hospodárskej situácie. Takéto kroky sú opodstatnené, pretože pre väčšinu štátov je produkcia a vývoz ropy hlavnou tvorbou rozpočtových príjmov krajiny.
Sila a slabosť
Všetky krajiny, ktoré sú členmi OPEC, čelia určitým výzvam. Odborníci rozlišujú svoje štyri hlavné kategórie: tvrdú sociálnu gradáciu obyvateľstva, technologickú zaostalosť, nedostatočne rozvinutý národný systém odbornej prípravy a neprimerané využívanie superziskov.
Podľa životnej úrovne obyvateľstva sú krajiny OPEC podmienečne rozdelené do dvoch skupín: bohatí a chudobní. Okrem toho v krajinách s vysokou životnou úrovňou je nedostatok obyvateľstva, zatiaľ čo v chudobných krajinách počet ľudí prekračuje primerané hranice. V tomto ohľade prvé projekty dostávajú významné zahraničné investície, zatiaľ čo druhé sa stávajú závislými od zahraničných darcov. Takéto oddelenie nevyhnutne vedie k určitým nezhodám pri vývoji rozvojovej stratégie.
Mnoho členov OPEC, ktorí sa zameriavajú najmä na ťažbu ropy, strácajú zo zreteľa potrebu technologického rozvoja svojej vlastnej základne. V tomto prípade vynikajú iba Saudská Arábia a SAE. Tieto krajiny boli schopné včas preorientovať národné vedy na zvýšenie úrovne technologickej základne. Ostatné štáty sa spoliehajú na pomoc zahraničných spoločností, ktoré spolupracujú na základe koncesných dohôd.
Hladko vyplývajúc z predchádzajúceho problému sa objavuje nedostatok vysokokvalifikovaných pracovníkov, čo by účinne implementovalo najnovší vývoj a optimalizovalo proces výroby ropy. Títo odborníci sú priťahovaní hlavne zo zahraničia, ktoré sa často stretáva s nedorozumením medzi miestnym obyvateľstvom.
Napriek týmto trom problémom je však ďalší kontroverzný bod - nadmerné zisky z predaja ropy a jej výrobkov. Eufória z nich trvala doslova celú druhú polovicu dvadsiateho storočia. Peniaze boli vynaložené bezdôvodne a namiesto toho, aby ich investovali do rozvoja ďalších zdrojov príjmov štátneho rozpočtu, boli posielané do úplne nekompromisných projektov. Situácia sa za určité časové obdobie zmenila: v chudobných krajinách sa investujú prostriedky do hospodárskych a sociálnych programov (aj keď nie vždy efektívne), v bohatých krajinách do rozvoja iných zdrojov príjmu.
Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) je dnes v súčasnosti silným prostriedkom manipulácie ekonomických aj politických procesov. Vnútorné problémy členských štátov im však neumožňujú efektívne sa rozvíjať. Takéto rozpory v sile a slabosti spôsobia stratu vedúceho postavenia vo svete ropného priemyslu, ak nebudú odstránené.
