Štúdium sveta okolo nás je nepretržitý proces získavania vedomostí, ktorý sa neustále rozširuje, prehlbuje, stáva sa stále dokonalejším. Rozlišujte medzi empirickými a teoretickými znalosťami. Posledne menovaná je najvyšším stupňom a spočíva v prevahe racionálnej zložky nad zmyslom. To neznamená, že senzorická zložka je úplne vylúčená - stáva sa podriadenou. Materialistické teórie hovoria, že porozumenie je realistickým odrazom vonkajšieho sveta človeka a jeho reprodukciou tak, ako existuje mimo ľudského vedomia.
Teoretické vedomosti študujú pravdu a omyly, spoľahlivosť vedomostí, ako aj hlavné fázy kognitívneho procesu. Používa tieto techniky a metódy: idealizáciu, abstrakciu, dedukciu a syntézu. Jeho charakteristickou črtou je tiež reflexivita a štúdium procesu získavania vedomostí. Jeho formy: teória, hypotéza, problém, princíp a právo. Je veľmi dôležité pochopiť, že neexistuje jednoznačná hranica medzi teoretickou a empirickou úrovňou.
Poznanie a kreativita sú dva pojmy, ktoré sú neoddeliteľne spojené. Predstavujú harmonickú interakciu objektu a subjektu, v dôsledku čoho ľudstvo získava podstatné vedomosti o svete okolo neho. Civilizovaní ľudia sa vždy zaujímali o to, aký význam má kreativita v ľudskom živote. Existujú historické dôkazy, že ľudia túto otázku nastoľovali v staroveku. Vtedy sa prvýkrát objavili také definície, ako sú vedomosti a tvorivosť. Filozofia sa objavila neskôr a potvrdila pravdu, že človek neustále študuje svet okolo seba a vďaka tomu sa vyvíja. S rastom vedomia ľudí sa ich záujem čoraz viac zaujímal nielen o problémy bytia, ale aj o pôvod sveta a úlohu, ktorú v tomto procese zohrávajú kognície a tvorivosť. Slávni myslitelia tej doby robili zaujímavé pokusy definovať podstatu týchto konceptov a ich súvislosť s pochopením tajomstiev bytia. Dialektická materialistická filozofia chápe poznanie nie ako zrkadlový odraz alebo pasívne rozjímanie, ale ako proces aktívneho a tvorivého odrážania reality. Osoba tu vystupuje ako verejný subjekt, ktorý skutočne ovplyvňuje priebeh historickej reality.
V súčasnosti vzhľadom na neustály tok najnovších informácií a inovácií v oblasti vedy a vzťahov s verejnosťou je potrebné pri riešení vedeckých a technických problémov byť kreatívny. Poznanie a tvorivosť v tomto aspekte sú najdôležitejšie faktory, ktoré aktivujú osobnosť a umožňujú jej úplnejšie odhalenie. Vo všeobecnosti to prispieva k dosiahnutiu konečného cieľa.
Ak vezmeme do úvahy takúto otázku ako formovanie početných vied a rôznych druhov umenia, je zrejmé, že kognícia a tvorivosť tu zohrávali hlavnú úlohu. Filozofia následne systematizovala výsledky vyhľadávania ľudí. Dokázala zovšeobecniť vedomosti a umožnila určiť ich vzťah.
Základom teórie poznania sú sociológia, antropológia, etika, kultúrne štúdie a hermeneutika. Mohlo by sa zdať, že s naakumulovanou skúsenosťou ľudstva za mnoho tisícročí by sa v modernej spoločnosti mala vzhľadom na historické pozadie dosiahnuť úplná harmónia. Skutočne však pozorujeme krízu modernej osobnosti, ktorá je spôsobená univerzálnym zjednotením integračných procesov, a to v globálnom meradle a je to spôsobené skutočnosťou, že spoločnosť sa vyvíja s technologickým zaujatím. Napriek tomu, že vedomosti a tvorivosť boli vždy hnacím faktorom rozvoja spoločnosti, dnes čelíme jasnej kríze tvorenia, ktorá vznikla v dôsledku rastúceho duchovného vákua. Na prekonanie tejto situácie môže byť zameraný dôraz na dôležitosť spirituality pre harmonický rozvoj človeka a spoločnosti ako celku.
