Tu a tam môžete počuť: „Bol ku mne taký láskavý, dokonca čudný, počul som o ňom veľa zlých vecí.“ Muž, ktorý nevie, ale láskavo - je to, že sa bude pýtať sám seba: „Bol ten druhý milý alebo hrubý so ženou?“ Dnes pochopíme význam slov „priateľský“ a „priateľský“, pretože jedno nemožno považovať za druhého.
význam
Len povedzte, že slovo je dobré. A významy príslovky a prídavného mena majú niečo spoločné. Preto sa najprv zaoberáme druhým, potom prvým a potom sa v zásade prikláňame k všeobecnejšiemu pojmu zdvorilosti. Významy prídavného mena „priateľský“:
- Toto nazývali „milenec“. Teraz by to vyzeralo ironicky a trochu vtipne.
- Zdvorilý, odvážny, zdvorilý. Aby sme objasnili tento význam, bude to trvať trochu viac ako jednu vetu, takže o tom budeme hovoriť osobitne, keď zvážime slušnosť.
- Drahý, drahý. Napriek tomu, že tretia hodnota má niečo spoločné a pripomína prvú, nepovažuje sa za zastaralú a dosť žiadanú.
- Známe niekoho. Napríklad: „Vieš, drahá, nepráš moje mozgy! "Na vlastné oči som videl, ako si dáš do vrecka cigaretu!" Je ľahké pochopiť, že je to takmer kliatba.
Príslovce „láskavo“ môžu mať rovnaký význam. A ak hovoríme o hodnotení niečího konania, potom je význam „roztomilý“, „slušne“ - pozitívne hodnotenie.
Napríklad:
- Náš chlapec dnes ukázal svoju prvú dospelosť a vo verejnej doprave ustúpil svojej babičke.
- Oh! Veľmi láskavý. Je proste skvelý!
V tejto situácii „láskavo“ pristupuje zmysluplne k „roztomilý“, vzhľadom na kontext situácie: babička, dieťa, dve ženy, všetci sa pohybujú.
Emocionálny rozsah prísloviek je „roztomilý“ a „láskavý“
V predchádzajúcej časti sa hovorilo, že dialekty v názve môžu byť použité ako synonymá, a to je pravda, ale nie vždy. Veľa záleží na jazykovej situácii. Porovnávať.
Jedna situácia. Keď svokra príjemne urobí svoju svokru alebo manželku a povie jej matke, potom môžete v odpovedi počuť: „Ach, aký milý!“ V tomto prípade sú príslovce vzájomne zameniteľné a ak vložíte slovo „roztomilé“, nič sa nezmení.
Iná situácia. Manželka hovorí jej manželovi, že jej kolega dal miesto v aute, ktoré ich vyviezlo domov. Manžel odpovedá: „Je to veľmi milé.“ Bolo by „roztomilé“ znieť falošne a nevhodne, pretože manžel nepozná kolegu a nezaujíma ho, hlavné je, že manželka prišla domov o niečo skôr. Okrem toho, ak je manžel podozrivý, potom mu napadne myšlienka: „Chce kolega zasiahnuť manželku?“ Aká láskavosť.
Ukazuje sa teda: „láskavo“ je neutrálne slovo, pomocou ktorého môžete vyjadriť slušnosť slušnosti, keď najmä nechcete nič povedať, ale musíte to urobiť.
Niektorí čitatelia s touto správou nemusia súhlasiť. Tu si každý vytvára svoje vlastné preferencie. Okrem toho to platí nielen pre autorov vedy a umenia, ale aj pre bežných rodených hovorcov, pokiaľ, samozrejme, tí, ktorí sú rodenými hovorcami, sú dostatočne gramotní na to, aby dali vlastnú definíciu, ktorá začína slovami „láskavo - toto je …“.
