Profesia Leonida Veniaminoviča Volodarského neznamená slávu. Nie je spevákom, ani hercom, ani politikom, ani športovcom, ale prekladateľom. Ale veľa ľudí ho pozná dobre: ak si to nepamätajú vo svojich tváriach, určite to určia svojím hlasom. Bol to tento človek, ktorý nám otvoril svet zahraničného kina. Je jedným z prvých prekladateľov pirátov v Sovietskom zväze, ktorý vyjadril viac ako päť tisíc filmov.
životopis
Leonid Volodarsky sa narodil 5. 5. 1950 v Moskve. Jeho otec Veniamin Iosifovich vyučoval angličtinu na Inštitúte cudzích jazykov M. Toreza a jeho matka, Valentina Iosifovna, bola učiteľkou nemčiny v škole. Chlapec šiel po stopách svojich rodičov, už v štyroch rokoch začal študovať angličtinu. Po ukončení stredoškolského vzdelania vstúpil na tú istú univerzitu, kde pracoval jeho otec. Okrem ruštiny hovorí štyrmi jazykmi: anglicky, španielsky, francúzsky a taliansky.
V mladosti Leonid Volodarsky dvakrát prelomil nos, pri nehode a v boji, v dôsledku čoho jeho hlas získal charakteristické črty - sa stal nosovým. Následne bol nazývaný „prekladateľ so špendlíkom na nosi“. A bola tam aj legenda, že svoj hlas úmyselne skreslil, aby sa vyhnul represii KGB.
Preklady filmov
V roku 1968 začal Leonid Veniaminovich prekladať filmy a pracovať na filmových festivaloch. Keď na konci 70-tych rokov prišli na trh videokazety, začali sa jeho piráti uchýliť k videokamerom. Z tohto dôvodu bol Volodarskij často predvolaný na svedectvo KGB, prokuratúry a polície. Prvýkrát a súčasne prekladal filmy.
Podľa samotného synchronistu neradi pozerá film so svojím prekladom. Mnohí režiséri a filmoví kritici tiež kritizujú Leonidov hlas a ihrisko. Podľa ich názoru mu chýbalo umenie a nosné intonácie nepriniesli emócie hercov.
2000 rokov
Filmy s Leonidom Volodarským ako hlasovým hercom museli byť začiatkom 2000. rokov sledované každým dospelým a dieťaťom. V roku 2001 preložil spoločný rusko-americký projekt Gladiatrix. V roku 2002 predniesol obraz „Nadšená diaľnica“ od N. Lacissa. V roku 2004 čítal hlasový prejav v sérii režiséra S. Mareva „Špeciálne sily v ruštine 2“.
V roku 2005 z iniciatívy spisovateľa S. Lukyanenka urobila paródiu filmu „Night Watch“ od T. Bekmambetova. Dielo sa volalo „nočný bazár“. Lukyanenko to vysvetlil vyhlásením, že chce urobiť vtipný hlas, ktorý koná pred Goblinom.
V roku 2006 Leonid Volodarsky prečítal hlas v španielskom vydaní Stepanicha Voyage, réžia M. Voronkov. V roku 2008 sa vyjadril film T. Keosayan "Mirage". V roku 2010 autor napísal špeciálny preklad pásky The Stendnne S. Stalonne pre vydanie na DVD a Blu-Ray. Na obrázku synchronizovaný umelec napodobňoval staré preklady z obdobia VHS.
V roku 2012 Leonid Veniaminovich vyslovil „Django Unchained“ a v roku 2015 daboval polhodinový film Kung Fury. Okrem toho urobil jeden hlasový preklad videohry The Suffering a seriálu Customer Is Always Dead.
