Existenčná filozofia je smer, ktorý sa zrodil už dávno, ale konečne sa formoval až v 20. storočí. Táto veda študuje vnútorný svet človeka, neoddeliteľne spojený so samotnou existenciou. Ako sa odlišuje existencializmus od iných filozofických prístupov? Po prvé tým, že tento smer neoddeľuje subjekt od predmetu, ale osobu posudzuje v kontexte bytia. Po druhé, existencializmus neoslobodzuje človeka pred svetovými a globálnymi problémami, ale skúma ho v interakcii s ťažkosťami. Takáto filozofia je iracionálna. Nejde o žiadne vedomosti, ale o informácie, ktorým rozumieme, prijímame ich a prežívame ich.
Prečo vznikla existenciálna filozofia? Jej narodenie bolo celkom predvídateľné. 20. storočie je obdobím fantasticky rýchlych zmien na celom svete, totalitných režimov, strašných vojen. Je to však aj storočie veľmi rýchleho rastu. Nie každý mal rád prielom vo vede a technike. Ľudia sa začali premieňať na „zuby“ potrebné na fungovanie veľkého stroja zvaného štát. Osobnosť znížila svoj význam.
Existenčná filozofia je iba veda individuality. Uvažuje o vonkajších udalostiach cez vnútorný svet človeka. Niet divu, že táto filozofia prilákala mnoho nasledovníkov.
„Progenitorom“ tohto trendu je Seren Kierkegaard. Bol to on, kto formuloval myšlienku, v ktorej vnútorná bytosť človeka hladko prúdi do vonkajšieho sveta, a tieto dva pojmy sú neoddeliteľne spojené. Okrem toho vývoj existencializmu ovplyvnil ďalší nemecký filozof Edmund Husserl. V súčasnosti sú najznámejšími predstaviteľmi tohto smeru Martin Heidegger, Albert Camus, Karl Jaspers, Jean-Paul Sartre, Gabrielle Marcel a mnoho ďalších.
Existenčná filozofia kladie vo svojom učení dôležité miesto na konečnosť ľudského života. Je to špecifický cyklus, ktorý má začiatok a koniec. Človek, v tejto filozofii, môže zmeniť svoje bytie, ale zároveň život má vplyv na jeho myseľ, názory. Osobnosť určuje od detstva. Takáto transformácia je vzájomná.
Existenčná filozofia a jej odrody v súčasnosti nestrácajú svoj význam. Tento smer sa navyše zlepšuje a dopĺňa. Zvážte rozmanitosti tejto filozofie. Po prvé, je to existencializmus, ktorý skúma jedinečnosť ľudskej existencie tak z vonkajších, ako aj z vnútorných hľadísk. Po druhé, je to individualizmus, ktorý považuje jednotlivca a jeho prácu za najvyššiu hodnotu. Po tretie, je to filozofická antropológia, ktorá komplexne študuje podstatu a povahu osobnosti. Týmto smerom sa spájajú mnohé vedy, ako napríklad biológia, sociológia, psychológia a iné.
Reakcia človeka na krízové situácie je jedným z kľúčových miest v učení, ako je existencializmus. Filozofia neoddeľuje človeka od udalostí, ale pomocou jeho pomoci ho dôkladne študuje. Preto existencializmus nestratí svoj význam na dlhú dobu. Štúdium tejto vedy vám pomôže pochopiť vaše miesto v tomto svete, zvážiť spôsoby interakcie s ním. Existenčná filozofia samozrejme neznižuje dôležitosť komunikácie. Predmetná veda skúma aj interakciu medzi dvoma ľuďmi a vplyv komunikácie a prostredia na jednotlivca. Existenčná filozofia tiež hlboko analyzuje ľudskú činnosť a kreativitu. Táto oblasť je mimoriadne rozsiahla a vyvoláva mnoho problémov. Názory filozofov sledujúcich existenciálny prístup sú tiež veľmi odlišné. V každom prípade je však štúdium takejto vedy užitočné nielen teoreticky, ale aj priamo v živote.
