Dnes je situácia taká, že tu a tam musíme čítať správy o kríze eurozóny. To nie je prekvapujúce, pretože sa tento problém týka obyvateľov mnohých európskych krajín a obáva sa každého, kto nie je ľahostajný k svojej budúcnosti.
Je potrebné poznamenať, že dlhová kríza postihla najskôr iba periférne krajiny, ktoré sú súčasťou Európskej únie, ale od začiatku roku 2010 môžeme s istotou zaznamenať nárast počtu štátov, ktoré zažili zásah tejto zložitej situácie do života krajiny. Teraz môžeme s istotou konštatovať, že takmer celá eurozóna je pod vplyvom krízy, ktorej zdrojom experti posudzujú situáciu na trhu gréckych štátnych dlhopisov.
Mnohí spájajú krízu eurozóny s nemožnosťou refinancovať verejný dlh bez zásahu alebo skôr pomoci sprostredkovateľov. Už koncom roka 2009 mnohí predpovedali podobnú situáciu a pozorovali zvýšenie rastu dlhu na celom svete, preto je potrebné poznamenať, že zároveň sa znížil úverový rating mnohých krajín EÚ.
Nedá sa jednoznačne povedať, že kríza eurozóny má v rôznych krajinách rovnaké príčiny. Niektoré štáty k tomu dospeli v dôsledku núdzovej pomoci, ktorú vláda poskytuje spoločnostiam v bankovom sektore.
Chcel by som poznamenať, že Grécko pocítilo výrazný nárast verejného dlhu v dôsledku neprimerane vysokej úrovne miezd štátnych zamestnancov a pôsobivých platieb dôchodkov.
Keď hovoríme o kríze eurozóny, ktorej dôvody sú stále nejasné, odborníci sú rozdelení. Niektorí sa domnievajú, že jedným z dôležitých ovplyvňujúcich faktorov bol významný nárast investičného fondu, a to práve v období rokov 2000 - 2007, ktorý vznikol vďaka úsporám súkromného sektora. Tento rast možno pripísať skutočnosti, že mnoho svetových trhov investorov dosiahlo novú úroveň s príliš vysokou mierou hospodárskeho rastu.
Dlhová kríza v eurozóne sa do značnej miery stala možnou pod vplyvom mnohých faktorov, ktoré mali jednorazový dopad. Napríklad prudká dostupnosť úverov v období od roku 2002 do roku 2008, ktorá okamžite umožnila vydať značnú hotovosť so značným podielom rizika. Výsledkom bolo, že mnoho veriteľov sa ocitlo v „žalostnej“ situácii, keď čelili neplatičom. Nepochybne má vplyv aj pomerne nízka miera hospodárskeho rastu, ktorá od roku 2008 do súčasnosti pretrváva.
Vývoj krízy ovplyvnili aj zavedené postupy poskytovania štátnej finančnej pomoci súkromným držiteľom a bankovým sektorom.
Je zvláštne, že štátne dlhopisy väčšiny krajín EÚ sa považovali za konštantné hodnoty, ktoré nenesú riziko zlyhania. Dalo by sa teda bezpečne považovať Grécko za štát s pôsobivým množstvom bezpečných druhov investícií, ktoré prinášajú značné príjmy. Kríza eurozóny však výrazne zmenila myšlienku investičných príležitostí mnohých krajín, takže konflikt záujmov bánk, ktoré sa podieľali na pravdepodobnom hodnotení splácania úverov, sa stal prirodzeným.
Takáto strata dôvery v štátne dlhopisy bezpochyby viedla k významnému zvýšeniu hodnoty kmeňov úverového zlyhania, ktoré svedčia o ratingu krajiny. Už vo februári 2012 sa niektoré z najväčších gréckych bánk dohodli poskytnúť kolaterál, ktorý sa odhaduje na 880 miliónov EUR, s cieľom získať zaručený balík finančnej pomoci.
Neočakávané je stále koniec tejto celej situácie, obyvatelia niektorých krajín sa stretávajú s protestmi proti politike vlády. Napríklad tisíce Španielov odišli do ulíc, aby sa zúčastnili na tzv. Marci v Madride, ktorý sa konal pod heslom „Chcú zničiť našu krajinu. Musíme to zastaviť. “
Obyvatelia mnohých krajín vyžadujú okamžité reformy a rozhodnutia, ktoré môžu vyvážiť stav hospodárstva a obnoviť pokojný a stabilný život občanov.
