Dialektický materializmus bol založený na úspechoch najlepšej praxe a teórie. Táto doktrína najbežnejších ustanovení o rozvoji a pohybe vedomia, prírody a spoločnosti sa neustále rozvíjala a obohatila o pokrok vedy a techniky. Táto filozofia považuje vedomie za sociálnu, vysoko organizovanú formu. Dialektický materializmus Marxa a Engelsa považuje záležitosť za jediný základ celého sveta, pričom uznáva existenciu univerzálneho prepojenia javov a objektov vo svete. Toto učenie je najvyššia forma poznania, výsledok celej predchádzajúcej histórie formovania filozofického myslenia.
Dialektický materializmus Marxa vznikol v 19. storočí, v štyridsiatych rokoch. V tom čase, pre boj proletariátu o sociálne oslobodenie seba samého ako triedy, bola nevyhnutná znalosť zákonov sociálneho rozvoja. Štúdium týchto zákonov nebolo možné bez filozofie vysvetľujúcej historické udalosti. Zakladatelia doktríny - Marx a Engels - podrobili Hegelovu doktrínu hlbokému spracovaniu. Po analýze všetkého, čo sa pred nimi vytvorilo vo filozofii, sociálnej realite, po získaní všetkých pozitívnych záverov, myslitelia vytvorili kvalitatívne nový pohľad na svet. To sa stalo filozofickou základňou v doktríne vedeckého komunizmu a v praxi revolučného hnutia proletariátu. Dialektický materializmus sa vyvinul v ostrej ideologickej opozícii voči rôznym buržoáznym názorom.
Charakter vznikajúceho svetonázoru Marxa a Engelsa bol značne ovplyvnený myšlienkami stúpencov politickej ekonómie klasického buržoázneho trendu (Ricardo, Smith a ďalší), prácou utópskych socialistov (Owen, Saint-Simon, Fourier a ďalší), ako aj francúzskych historikov Migneuxa, Guizota, Thierryho. a ďalšie. Dialektický materializmus sa vyvíjal aj pod vplyvom prírodných vied.
Doktrína sa rozšírila na pochopenie spoločenských dejín, na zdôvodnenie dôležitosti spoločenskej praxe v rozvoji ľudstva, jej vedomia.
Dialektický materializmus umožnil objasniť základnú úlohu praxe v poznávaní sveta a spoločenskej bytosti, materialisticky vyriešiť otázku aktívneho vplyvu vedomia. Doktrína prispela k uvažovaniu o sociálnej realite nielen ako objekt oponujúci osobe, ale aj vo forme určitej historickej činnosti. Materialistická dialektika tak prekonala abstraktnosť v kontemplácii, ktorá bola charakteristická pre predchádzajúce učenia.
Nová doktrína dokázala teoreticky zdôvodniť a prakticky stelesniť vedomý komplex praxe a teórie. Materialistická dialektika odvodzujúca teóriu z praxe ju podriadila revolučným predstavám o transformácii sveta. Charakteristické črty filozofickej doktríny sú orientáciou človeka na dosiahnutie budúcnosti a výlučne vedeckým predvídaním nadchádzajúcich udalostí.
Základným rozdielom medzi doktrínou dialektického materializmu bola schopnosť tohto pohľadu na svet preniknúť do masy a byť nimi realizovaná. Samotná myšlienka sa vyvíja v súlade s historickou praxou ľudí. Filozofia tak prikázala proletariát, aby zmenil existujúcu spoločnosť a vytvoril novú komunistickú spoločnosť.
Teinálna aktivita Lenina sa považuje za nový, najvyšší krok vo vývoji dialektického materializmu. Vývoj teórie sociálnej revolúcie, myšlienka diktatúry proletariátu, jednota robotníkov a roľníkov bola najužšie spojená s obranou filozofie pred náporom buržoáznej ideológie.
