Rigorizmus je prísne dodržiavanie zákonov a zavedených noriem, bez práva robiť chyby, neústupný princíp, neakceptovať názor niekoho iného, akékoľvek iné zásady, ktoré sa líšia od pôvodných. Tento jav sa vyskytuje pomerne často. Rigorizmus je požiadavka na úplné a absolútne dodržiavanie pravidiel. V niektorých prípadoch, dokonca aj napriek zdravému rozumu, rozumu, primeranosti a logike. Je to prechod od výhody k nevýhode, ale niekde môže mať rigorizmus mierny pozitívny účinok.
Príklady rigorizmu:
- Komunisti.
- Náboženské spoločenstvá.
- Vojenská služba.
filozofia
Prvý objavujúci rigorizmus vo filozofii bol slávny nemecký vedec I. Kant. Podľa jeho názoru by sa človek mal usilovať o ideál, riadený pravidlom: „Urobte dobro a nerobte zlé.“ Celkom správne názory, však? Možno. Ale človek je človek. S ohľadom na tieto zásady zabudol na účel svojich činov.
náboženstvo
Pozrime sa na to konkrétnym príkladom - rigorizmus v náboženstve. Čím viac človek slepo dodržiava najvyššie pravidlá, tým lepšie sa cíti. Akákoľvek odchýlka od noriem však vedie k neprijateľnému hriechu, hriech vedie k peklu a peklo je to najhoršie, čo sa veriaci obávajú. Človek je pripravený opustiť ktorýkoľvek zo svojich vlastných postojov, koordinovať každú akciu s normami svojho náboženstva, len preto, aby nerozhneval Boha. V tomto prípade nebude absolútne dôležité, k čomu toto správanie na Zemi povedie, hlavnou vecou je zabrániť požiaru po smrti. Takéto postoje ničia individualitu, ale dokonale vychovávajú pedantriu a slepý princíp.
Preto je rigorizmus ničením samotného náboženstva. Ak vezmeme do úvahy pravidlá svojej viery ako štandard a budeme ich dodržiavať, bez premýšľania o správnosti svojho konania, človek riskuje, že stratí svoju pravú vieru. Náboženstvo nikdy nepropagovalo rigorizmus. Naopak, každý spôsob viery v Boha hovorí o slobode ľudstva. Rovnaký trend možno vyvodiť aj vo filozofii. Bezpochyby nasledovaním jednej teórie (napríklad Kantovej teórie), bez ohľadu na iné verzie, každý riskuje stratu vlastného Ja.
