Jazyková kultúra sa najlepšie odráža v idiómach. Nazývajú sa tiež jednoducho frazeologické jednotky, aforizmy alebo okrídlené výrazy.
V ruskom jazyku je zaujímavý výraz - „šírenie brusníc“. Musíme zistiť:
- Čo znamená tento výraz?
- Aký je jeho pôvod?
- Ako sa používa dnes?
- Čo znamenajú podobné výrazy?
Idiom: koncept
Pod týmto pojmom sa rozumie jeden z typov frazeologických jednotiek - fúzia. Idiomy sa nazývajú také stabilné výrazy, ktoré majú jeden význam a sú nedeliteľné.
Napríklad frazeológia „poraziť zadné dvere“ má význam „rozprávať sa“. Žiadne zo slov v tomto výraze nenaznačuje význam celej vety. „Bucky“ sú také drevené prípravky, z ktorých boli vyrobené rôzne výrobky. Počas spracovania ich zbili a v Rusku sa to považovalo za jednoduchú prácu. Odtiaľ prišiel frazeologizmus, ktorý bol spájaný s nečinnosťou.
Idiómy sú výrazy, ktoré sprostredkujú realitu konkrétneho jazyka. Anglické frazeologické jednotky nemusia byť pre ruských občanov zrozumiteľné a ruské - pre Britov. Aby sme pochopili tento fenomén, je potrebné ponoriť sa do histórie a kultúry krajiny študovaného jazyka.
Význam frazeológie
„Šírenie brusníc“ je jedným z idiómov, ktoré sprostredkujú realitu ruského jazyka. Táto fráza znamená vymýšľanie, stereotypy, mylné predstavy, vymýšľanie. Stručne povedané, význam „šírenia brusníc“ je lož.
Čo je obrazová frazeológia? Faktom je, že brusnice sú zakrpatené rastliny, a preto nemôžu byť rýchle. Výraz je založený na oxymorone, čo je kombinácia slov, ktoré majú diametrálne opačný význam. Príkladom tohto javu sú veľké dieťa, horúci sneh, živá mŕtvola a ďalšie.
pôvod
Existuje niekoľko verzií toho, ako a kedy sa objavila frazeológia „šírenie brusníc“. Predpokladá sa, že tento výraz sa prejavil prvýkrát v roku 1910. Bola to paródia B. Geyera, ktorá bola uvedená v divadle v Petrohrade.
Išlo o mladé dievča, ktoré bolo nútené vziať si kozáka a oddeliť sa od svojho milovaného. Nešťastná žena si spomína, aká bola s ním šťastná „v tieni šíriacej sa brusnice“. Práca zosmiešňovala západné literárne klišé s primitívnymi predstavami o ruskom živote.
Po prezentácii sa začala rozširovať frazeológia „šírenie brusníc“. Autor tejto hry však nebol skutočným tvorcom výrazu. B. Geyer práve navrhol frázu literárne a povedané ju „vyhodil“ do svetla.
Autorstvo „rozširujúcich sa brusníc“ bolo pripisované Alexandrovi Dumasovi Sr., hoci sa ukázalo, že ide o nespoľahlivé informácie. Túto chybu urobil L. Trotsky, ktorý údajne čítal túto frázu v poznámkach francúzskeho spisovateľa o Rusku.
Podľa jednej verzie Francúz v histórii frazeológie stále existoval, ale nebol to Dumas, ale neznámy mladý muž. Vo svojom denníku opísal, ako bol v Rusku a sedel v tieni šíriacej sa brusnice. Na základe tejto verzie sa po tomto incidente výraz stal okrídleným.
Lingvisti tiež pripúšťajú možnosť nesprávneho výkladu z francúzštiny do ruštiny. Arbuste branchu - arbust branch, čo znamená „branchy ker“. Takzvané brusnice a iné bobuľové kríky. To by mohlo spôsobiť zmätok v preklade, čo nakoniec viedlo k takej úžasnej frazeológii založenej na oxymoróne.
A jednou z najúspešnejších variantov pôvodu je irónia. Samotní Rusi podľa tohto predpokladu prišli s frazeológiou „šírenie brusníc“. Obyvatelia veľkej a mocnej krajiny zosmiešňovali vymýšľanie cudzincov o ich skutočnom spôsobe života. Hra B. Geyera bola založená na tomto vtipnom fenoméne.
použitie
V súčasnosti sa pri rozprávaní o dielach, ktorých autori pripúšťajú nepresnosti pri demonštrácii ruského spôsobu života, používa výraz „šírenie brusníc“. Navyše pôvodne frazeológizmus zosmiešňoval cudzincov s falošnými stereotypmi a ruskí tvorcovia sú teraz podobným spôsobom kritizovaní.
Tento idiom sa nachádza v patriotickej piesni „Baron von der Pszik“, ktorá sa objavila počas druhej svetovej vojny. Účinkuje jej sovietsky umelec Leonid Utesov. Text vtipne opisuje vychvaľujúci nemecký barón, ktorému sa pod „rozprestierajúcimi brusnicami“ podáva slanina. Výsledkom je, že Nemec dostane to, čo si zaslúži od ruských vojakov.
