Pragmatizmus vo filozofii vznikol v 70. rokoch XIX. Storočia, hlavné myšlienky tohto trendu vyjadril Charles Pierce. Pragmatisti verili, že úplne zreformovali filozofiu, opustili jej základné princípy a rozhodli sa použiť vlastný prístup k posudzovaniu ľudského života. Základnou myšlienkou toku je praktický prístup k životu každého jednotlivca. Pragmatizmus vo filozofii, v skratke, naznačuje, že netrávi čas riešením teoretických problémov, ktoré nemajú nič spoločné s realitou, ale zaujíma sa iba o človeka, o naliehavé problémy a všetko zvažuje z hľadiska vlastného zisku.
Ako bolo uvedené vyššie, zakladateľom hnutia bol Charles Pierce. Je dôležité poznamenať, že jeho filozofické učenie sa neobmedzuje iba na pragmatizmus a jeho opodstatnenie. Pierce hovorí, že myslenie je potrebné výlučne na rozvoj trvalo udržateľného presvedčenia, to znamená vedomej ochoty konať tak či onak v každom prípade. Poznanie vo svojej filozofii nie je prechod od nevedomosti k vedomostiam, ale pohyb od pochybností k pevnému presvedčeniu. Pierce verí, že viera je pravdivá, ak konanie na jej základe vedie k primeranému praktickému výsledku. Takzvaný „Pierceho princíp“ definuje celý pragmatizmus vo filozofii, celá podstata ľudských myšlienok je obmedzená na reálne (praktické) výsledky, ktoré z nich možno vyťažiť. Z učenia Pierce tiež vyplývať tri hlavné myšlienky smeru:
- myslenie je dosiahnutie subjektívneho psychologického uspokojenia;
- pravda je to, čo sa prejavuje vo forme praktického výsledku;
- veci sú kombináciou praktických dôsledkov.
William James, nasledovník Piercových myšlienok, hovorí, že každý má svoju vlastnú filozofiu. Realita je mnohotvárna a každý jednotlivec má svoj vlastný spôsob vnímania a kombinácia všetkých týchto metód vedie k vytvoreniu pluralistického obrazu sveta. Pravda je to, čo viac ako čokoľvek iné pristupuje ku konkrétnej životnej situácii a najviac sa zhoduje so skúsenosťami každého jednotlivca. Pragmatizmus vo filozofii Jakuba tiež berie za základ vnímanie pravdy ako niečo, čo má praktické stelesnenie. Jeho slávny citát: „Pravda je kreditná karta, ktorá platí len za určitých podmienok.“
Pragmatizmus Johna Deweyho považuje súčasnú západnú filozofiu za výučbu celého smeru, ktorý mal najväčší vplyv na Spojené štáty americké. Dewey tvrdil, že vytvára filozofiu demokratickej spoločnosti. Vyvinul teóriu vedeckého bádania, ale zároveň je veda vo svojej výučbe iba metódou, vďaka ktorej ľudia prijímajú najoptimálnejšie kroky. Objektívne poznanie sveta je nemožné. Poznanie je aktívny zásah subjektu do výskumného procesu, experiment na objekte. Myslenie sa používa na riešenie problémových situácií. Realita sa vytvára v procese vedeckého bádania. Rôzne produkty spoločnosti (zákony, nápady) neodrážajú realitu, ale slúžia na získanie praktických výhod v konkrétnej situácii.
