Hovoriť o spoločnosti je jednoduché a ťažké. Na jednej strane je každý človek s týmto konceptom oboznámený už od detstva, na druhej strane je veľmi ťažké pre seba zistiť, čo je tento komplexný systém, ako funguje a aké úlohy rieši. Najskôr nezabudnite, že vedci zdieľajú pojmy spoločnosti v širšom slova zmysle av úzkom slova zmysle.
Druhá definícia je pomerne jednoduchá. V tomto prípade sa spoločnosť chápe ako dynamicky sa rozvíjajúci systém, ktorého hlavnými prvkami sú ľudia, sociálne skupiny a sociálne inštitúcie, ktoré ich spájajú. Práve s týmto poňatím pracujú sociológovia.
Spoločnosť v širšom slova zmysle je predovšetkým filozofická kategória. Ľudia sa k nemu začali obracať od staroveku, keď filozofi ako Platón a Aristoteles prvýkrát uviedli, že schopnosť organizovať sa v spoločnosti je najdôležitejším znakom odlišnosti človeka od zvieraťa.
Spoločnosť v širšom slova zmysle sa však v osvietenstve stala skutočne politicko-filozofickým problémom. Počas tohto obdobia sa začalo považovať za určitý sprostredkovateľský mechanizmus medzi jednotlivcom a štátom ako dôležitá sociálna inštitúcia, ktorá riadi všeobecný vývoj každého jednotlivca. Okrem toho sa vo Francúzsku v 18. storočí prvýkrát vyslovila myšlienka, že spoločnosť v širšom zmysle je celé ľudstvo ako celok, ktorý je zvláštnou súčasťou materiálneho sveta.
K štúdiu tohto problému významne prispeli domáci vedci. V prvom rade ide o filozofov, ako sú N. Berdyaev, V. Soloviev, S. Frank. Vo svojich dielach sa zameriavali na duchovnú podstatu človeka, na jeho neustále sa rozvíjajúcu túžbu hľadať seba v tomto svete a na seba zlepšovanie.
Každý filozofický trend nejako vyvolal problém spoločnosti, snažil sa ho interpretovať v súlade s vlastným konceptom. Navyše, čím ďalej, tým viac deterministická tendencia začala klesať: niektorí vedci kladú ekonomickú podstatu tohto mechanizmu do popredia, iní duchovné. V súčasnosti je spoločnosť všeobecne považovaná na jednej strane za hnaciu silu rozvoja ľudskej civilizácie a na druhej strane za nevyhnutný výsledok tohto procesu. Týmto prístupom sa nedobrovoľne zdôrazňuje dynamická povaha tohto systému, ktorý nezostáva nezmenený, ale vyvíja sa spolu s ľudským vývojom.
Pri pohľade na spoločnosť v širšom zmysle vedci uznávajú, že jej priamy vplyv na každého jednotlivca je oveľa menej znateľný, ako napríklad v prípade sociálnej skupiny, a jeho prepojenia sú výrazne menej trvanlivé. Zároveň sú na úrovni celého ľudstva zachované tie nevyhnutné duchovné a materiálne zložky, ktoré umožňujú každej konkrétnej osobe uvedomiť si seba, dovoliť cítiť tú časť sveta, ktorú tento svet môže zreteľne zmeniť a použiť vo svojich záujmoch.
