Táto vedecká disciplína sa nedá jednoznačne kvalifikovať, pretože predmet jej výskumu je nejednoznačný. Preto sa v modernej interpretácii považuje kultúrna antropológia v širšom zmysle aj za úzku.
Táto vedecká disciplína vo všeobecnosti skúma životnú činnosť rôznych národov a rás v závislosti od typov kultúry, ktoré sú pre tieto národy charakteristické. V tomto zmysle by sa nemalo zamieňať s fyzickou antropológiou, ktorá využíva predovšetkým všeobecné psychofyzické vlastnosti spoločností ako predmet vedy. Kultúrna antropológia, ktorá skúma rôzne prejavy ľudského života z hľadiska ich sprostredkovania samotnou povahou ľudskej rasy, sa v tomto líši od filozofickej antropológie.
V užšom zmysle je táto vedecká disciplína porovnateľná so sociálnou antropológiou, pretože objektívne zameranie výskumu je približne rovnaké. Obaja študujú predovšetkým rôzne sociálne inštitúcie, ktoré sú prítomné v živote rôznych národov a sociálnych spoločenstiev.
Ako potvrdenie tejto práce môže slúžiť skutočnosť, že sociálna a kultúrna antropológia má podobné metodologické aparáty. Využívajú výskumné metódy, ktoré okrem nich široko využívajú aj ďalšie spoločenské vedy - etnografia, história, sociológia, etnopsychológia, štatistika a iné.
Kultúrna antropológia sa zaoberá nasledujúcimi kognitívnymi úlohami:
- opis zvykov, tradícií, jazykov, spôsobov myslenia a správania rôznych národov;
- štúdium vývojových trendov v interakciách kultúrnych priestorov a obyvateľov, ktorí ich obývajú;
- zváženie otázok týkajúcich sa štúdia identifikačných kritérií národov a spoločenstiev v modernej kultúrnej rozmanitosti;
- štúdium genézy kultúrnych inštitúcií rôznych národov a ich porovnanie v časopriestorovom rozmere;
- prehĺbenie porozumenia kultúry ľudí alebo komunity a jej miesta v kultúrnej rozmanitosti;
- štúdium povahy, metód a prejavov vplyvu kultúrnych javov ľudí na formovanie individuálneho svetonázoru obyvateľstva;
- štúdia samotnej povahy kultúrno-etnických javov vo všetkých jej protichodných prejavoch.
Je potrebné zdôrazniť, že v západnej vedeckej tradícii sa pojem „kultúrna antropológia“ vykladá ešte užšie, na úrovni nezávislého vyučovania, na ktoré odkazuje definícia „kultúrneho charakteru“, „historická škola“, ktorej autori a vývojári sú uznaní otcom. Boas, E. Sapir, A. Kreber, R. Benedict, M. Herskowitz. Toto učenie je charakterizované popisom a vzájomným porovnaním kultúrnych fenoménov rôznych národov ako celku na účely porovnania. Metodicky sa to rieši zhromažďovaním relevantných vedeckých informácií o živote konkrétneho národa (komunity), jeho klasifikáciou, zoskupovaním okolo akýchkoľvek hlavných čŕt a identifikáciou dominantných faktorov. V dôsledku takéhoto vedeckého prístupu sa kultúra stáva, ako to bolo, nepopierateľným základom pre zabezpečenie prežitia pre všetkých ľudí alebo spoločnosť.
Ako vedecký fenomén sa táto disciplína vyznačuje:
- ostré popieranie evolúcie vo všeobecnosti a najmä druh kultúrneho rozvoja národov;
- výrazný kultúrny relativizmus - túžba vyhodnotiť javy kultúry na základe hodnôt a kritérií tejto kultúry;
- osobitná pozornosť sa venuje problému interakcie „človek - kultúra“, pri ktorej sa úloha okolitej spoločnosti vôbec neakceptuje;
- redukovateľnosť všetkých kultúrnych javov na určitú integritu, ktorá umožňuje bez zvláštnych ťažkostí identifikovať kultúrny genotyp ľudí a porovnať ho s ostatnými.
Táto vedecká disciplína je teda zložitým substrátom, kde zložitosť je určená jednak množstvom prístupov k izolácii predmetu výskumu, ako aj rozmanitosťou použitých metodík na získanie poznatkov. Ukazuje sa, že kultúrna antropológia skúma celý rad problémov.
