Kríza v Grécku, ktorej sme dnes svedkami, sa začala v roku 2010. Navyše nemožno hovoriť o jeho izolácii. Faktom je, že kríza v Grécku je jednou z najvýraznejších súčastí kolapsu dlhu, ktorý vypukol v Európe. Prečo bola táto krajina zasiahnutá? Aké sú príčiny krízy v Grécku? Zoberme si tie, o ktorých sa diskutuje najmä v médiách.
Nemateriálne dôvody
Čiastočne je hospodárska kríza v Grécku spôsobená skutočnosťou, že táto krajina je jediným štátom, ktorého ústava obsahuje ustanovenie o pravidle pravoslávnej cirkvi. A to nie je náhoda. Väčšina obyvateľov krajiny sa hlási k pravoslávnemu náboženstvu. Preto Grécko dlhodobo oponovalo európskym úradníkom, z ktorých väčšina požadovala obmedzenia vplyvu pravoslávnej cirkvi. Brusel navrhol oddelenie cirkvi od školy a zabezpečenie úplného štatútu náboženských, sexuálnych a etnických menšín.
Grécke a európske médiá dlho viedli kampaň za diskreditáciu gréckej cirkvi. Zároveň ju obvinili z morálnej korupcie duchovenstva a daňových únikov. Takéto vyhlásenia dospeli k záveru, že pravoslávna cirkev sa nazýva takmer hlavným vinníkom krízy, ktorá vypukla v Európe. Na základe toho sa oddeľovanie pravoslávnej cirkvi od štátu začalo vyžadovať dokonca aj od niektorých hlavných politikov Grécka a ďalších krajín.
Hlavným cieľom takejto propagandy bol mníšstvo. Proticírusová kampaň vo veľkej miere využíva prípad finančného zneužitia opata Efraima z Vatopedského kláštora. Bolo opísaných mnoho ďalších, nie veľmi známych prípadov.
Daňové úniky
Podľa mnohých správ z médií sa hospodárska situácia v Grécku zhoršila v dôsledku skutočnosti, že Cirkev nedoplňuje rozpočet krajiny. Účelom takýchto tvrdení je smerovanie ľudového hnevu proti parazitným cirkevným predstaviteľom. V reakcii na tieto obvinenia Svätý synod vydal svoje vyvrátenie. Grécka pravoslávna cirkev podala výzvu, v ktorej boli podrobne uvedené všetky dane zaplatené do rozpočtu. Ich celková veľkosť v roku 2011 presiahla sumu dvanásť miliónov eur.
Kríza v Grécku bola vážnou skúškou, ktorá ovplyvnila celé klérus. Pred viac ako polstoročím grécka cirkev venovala štátu väčšinu svojich nehnuteľností a pôdy. Zároveň sa uzavrela dohoda, podľa ktorej sa platy duchovných majú vyplácať z rozpočtu krajiny. Grécka vláda, ktorá uplatňuje úsporné politiky, však nielen výrazne znižuje platby kňazom, ale aj neustále znižuje ich počet. Podľa nových legislatívnych aktov teda iba jeden nový minister cirkvi, ktorý nahradil desať predstaviteľov duchovenstva v dôchodku alebo zosnulého, môže počítať s platom štátu. Táto situácia bola spôsobená skutočnosťou, že farnosti vo vzdialených oblastiach Grécka trpia nedostatkom kňazov.
Napriek obvineniam a súčasnej situácii pravoslávna cirkev neopustí veriacich. Poskytuje všetku možnú finančnú pomoc tým, ktorí utrpeli hospodársky kolaps. Cirkev otvorila mnoho bezplatných reštaurácií a pomáha tisíckam rodín s potravinami a peňažnými výhodami.
Nízka úroveň výroby
Podľa odborníkov je odpoveď na otázku „Prečo v Grécku kríza?“ spočíva vo vzťahoch s Európskou úniou. Po vstupe do tejto komunity začal štát mať vážne problémy s rozvojom vlastnej výrobnej základne.
Grécko bolo hrdé na svoje dobre rozvinuté lodenice. EÚ po svojom vstupe do Spoločenstva vydala rôzne smernice, ktoré viedli k zníženiu objemu rybolovu. To isté platí pre pestovanie hrozna v mnohých iných odvetviach poľnohospodárstva. A ak sa predtým Grécko zaoberalo vývozom potravinárskych výrobkov, je dnes nútené dovážať ich.
Podobná situácia sa vyvinula aj v priemysle. Preto bolo grécke hospodárstvo pred EÚ podporované prácou mnohých podnikov. Patria sem viaceré veľké továrne na pleteniny, ktoré sú dnes zatvorené.
Reagoval na krízu v Grécku a cestovný ruch. Každý deň stráca krajina až päťdesiat tisíc ľudí, ktorí chcú stráviť svoju dovolenku na brehoch blahoslavenej Hellas. Má tiež negatívny vplyv na hospodárstvo krajiny.
Okrem toho, keď sa Gréci stali členmi zjednotenej Európy, prestali sa starať o krajinu a začlenili sa do systému deľby práce existujúceho v rámci komunity. Prešli k budovaniu postindustriálnej ekonomiky, v ktorej dominoval sektor služieb. Od európskych úradníkov za to dostali ocenenia. EÚ zároveň z hľadiska hospodárskeho rozvoja postavila Grécko na tretie miesto, pred ním boli iba Írsko a Luxembursko. V dôsledku uskutočňovanej hospodárskej politiky sa od roku 2006 do roku 2009 výrazne zvýšil podiel sektora služieb na HDP krajiny. Zo 62% vzrástla na známku 75%. Zároveň sa v krajine výrazne znížil podiel priemyselnej výroby. Ale v tom čase nikto týmto číslam nevenoval veľkú pozornosť. Koniec koncov, veľká časť populácie v krajine získala dobrý príjem, ktorý bol zabezpečený pôžičkami.
Za akých podmienok vstúpilo Grécko do novej komunity? EÚ stanovila podmienku na zmenu postojov a správy majetku. Strategické podniky pod štátnou kontrolou mali byť v krajine úplne sprivatizované.
V roku 1992 Grécko prijalo zákon o privatizácii. A už v roku 2000 sa dvadsaťsedem veľkých podnikov stalo mimo štátnej kontroly. Patrili k nim päť veľkých bánk. Výrazne sa znížil podiel štátu v národnej banke. Do roku 2010 to bolo iba 33%. Ďalej sa predávali továrne na stavebné materiály a potravinársky priemysel, ako aj telekomunikačná spoločnosť. Dokonca aj výroba zaoberajúca sa vydaním slávnej značky koňaku Metaxa opustila britskú spoločnosť Grand Metropolitan. Grécko prestalo vykonávať lodnú dopravu, čo prinieslo značné zisky. V tejto súvislosti začal štát predávať svoje prístavy.
Chudobná krajina?
Prečo je Grécko v kríze? Niektorí veria, že prepuknutý ekonomický kolaps je spojený s chudobou krajiny. Na rozdiel od všeobecného presvedčenia má Grécko bohatú zásobu nerastných surovín a obrovský potenciál pre rozvoj cestovného ruchu a poľnohospodárstva. Krajina má všetko potrebné na to, aby sa mohla nezávisle živiť a zabezpečiť si obyvateľstvo. Stojí za zmienku, že dnes v Grécku existuje značné množstvo preukázaných nerastných surovín. Ich rozvoj sa neuskutočňuje výlučne z dôvodu nenápadných politík miestnych samospráv a tlaku EÚ.
Armádni štátni úradníci?
Niektorí odborníci sa domnievajú, že kríza v Grécku vznikla kvôli veľkému počtu zamestnancov vládnych úradníkov. Nie je to však tak. Pokiaľ ide o počet štátnych zamestnancov, Grécko je na štrnástom mieste medzi európskymi krajinami v komunite. Pomer týchto pracovníkov k celkovému počtu pracovníkov je teda:
- v prípade Grécka - 11, 4%;
- pre Spojené kráľovstvo - 17, 8%;
- pre Francúzsko - 21, 2%;
- pre Dánsko - 29%;
- pre Švédsko - 30%.
V súčasnosti nemá Grécko zamestnancov v rôznych oblastiach vrátane nemocníc. Medzi štátnymi zamestnancami v krajine sú kňazi, ktorí, ako už bolo spomenuté, majú nedostatok.
Prílev prisťahovalcov
Príčiny krízy v Grécku spočívajú v tých liberálnych zákonoch, ktoré vláda prijala v súlade so všeobecnými politikami Európskej únie. Tieto riešenia použili obyvatelia ázijských a afrických štátov, z ktorých väčšina sú moslimovia. Masívne pristátie prisťahovalcov viedlo k tomu, že v Grécku sa kriminalita, korupcia a tieňové hospodárstvo výrazne zvýšili. Malé podniky utrpeli značné škody, pretože hosťujúci podnikatelia neplatia dane. Ročne sa z krajiny začali vyvážať stovky miliónov eur.
Ekonomické riadenie
Doteraz je situácia v Grécku taká, že mnohí v tejto krajine rozhodujú veritelia. A to nie je preháňanie. Európa otvorene predkladá Grécku rôzne ultimáty. Krajina v krátkom čase takmer úplne stratila svoju suverenitu, ktorá je pod prísnou kontrolou MMF, Európskej komisie a Európskej centrálnej banky. Táto „trojka“ neumožnila usporiadať v krajine referendum, ktoré by Grékom umožnilo vyjadriť svoj vlastný postoj k opatreniam štátnej ekonomiky a urobiť jediné správne rozhodnutie. V dôsledku toho sa tisíce ľudí ocitli mimo chudoby.
Západ predkladá Grécku nároky nielen na hospodárske, ale aj politické ústupky. Úradníci EÚ sú za redukciu armády, oddelenie cirkvi od štátu a zabezpečenie práv neorodoxných prisťahovalcov. Ide o otvorené zasahovanie do vnútorných záležitostí krajiny.
Záchrana Grécka
Mnohé médiá sa domnievajú, že iba Európska únia môže ukázať cestu z tejto situácie. Tieto vyhlásenia sú však veľmi kontroverzné. Podľa analytikov v čase, keď hospodárska kríza v Grécku naberala na sile, pomer domáceho verejného dlhu k HDP bol 112%. Toto číslo pre mnohých sa zdalo jednoducho strašidelné. Po prijatí opatrení na „šetrenie“ tento ukazovateľ stúpol na úroveň 150%. Ak bude Európska únia naďalej poskytovať pomoc v budúcnosti, situácia sa môže ešte zhoršiť. Prognóza gréckeho hospodárstva so znížením jeho rozpočtu na žiadosť Bruselu je veľmi poľutovaniahodná. Atény nielen zničia svoj hospodársky rast. Zničia mu všetky predpoklady.
Pomoc poskytnutá Grécku v skutočnosti nevyrieši jej finančné problémy. Zachováva ich iba. A to sa ukázalo, keď odborníci vypočítali, aký dlh bude Grécko do roku 2020. Toto je pôsobivá hodnota 120% HDP. Nie je možné vrátiť takúto sumu. Je nereálne slúžiť jej. V dôsledku toho sa Grécko ocitlo vo finančnej diere. V priebehu rokov bude nútená pracovať iba pre poskytovanie tejto pomoci, aby jej občania nemali nádej na lepší život.
Existuje názor, že Európa vôbec nerozširuje pomocnú ruku na Grécko. Finančná podpora, ktorá je evidentne nedostatočná pre túto krajinu, zmierni bolesti hlavy Európskej banky.
Zodpovednosť veriteľov
Podstata krízy v Grécku spočíva v skutočnosti, že táto krajina bola v poľutovaniahodnej situácii práve z dôvodu vykonávania odporúčaní Európskej únie. Na dlhý čas komunita uložila tomuto štátu nové pôžičky. Možno tvrdiť, že pôvodný grécky problém bol spôsobený Európskou úniou. Pred poskytnutím pomoci EÚ bol dlh krajiny nižší ako HDP Spojených štátov.
Napriek skutočnosti, že v roku 2009 sa prejavila platobná neschopnosť štátu, predstavitelia Spoločenstva doslovne uložili Grécku pôžičky vo výške 90 miliárd EUR. Predovšetkým to bolo prospešné pre samotné banky. Koniec koncov, každé dané euro prinieslo značný príjem. Gréci nevyčerpali pôžičky vlastnými prostriedkami a banky z toho zarobili.
Bezplatný prekladač v EÚ?
Médiá označili za jednu z príčin krízy v Grécku túžbu obyvateľov krajiny žiť z poskytnutých dotácií. Všetky pôžičky vydané Eurobankou s určitou podmienkou. Finančnú pomoc nemožno vynaložiť na zvýšenie sociálnych dávok a dôchodkov. Prijaté sumy by sa mali vzťahovať iba na vytvorenie infraštruktúrnych zariadení, ktoré sú nerentabilné a zbytočné pre kohokoľvek. Takéto pôžičky, samozrejme, vôbec nezlepšujú život ľudí. Sú prospešné iba pre gréckych a európskych finančníkov a úradníkov.
Médiá informujú, že Európa odpustila Grécku časť jeho dlhov. Nie je to však tak. Dohody o odpise 50% úverov sa týkajú iba súkromných investorov. Grécko stále dlhuje Nemecku. Tí súkromní investori, ktorým sú dlhy odpísané, sú banky krajiny a penzijné fondy, ktoré nakoniec stratia polovicu svojich aktív.
