Funkcie médií v politike sú dnes rozsiahle a mnohostranné, čo nám umožňuje hovoriť o médiách ako o inej vládnej vetve. Keďže sú priamym distribútorom, nositeľom dôležitých informácií, majú pomerne silný vplyv na masy. Vďaka tomu vykonávajú rôzne úlohy a získavajú rôzne funkcie.
Médiá predovšetkým prijímajú, spracúvajú a oznamujú informácie o najdôležitejších udalostiach pre úrady a ľudí. V tomto prípade hovoríme o informáciách, ktoré okrem iného obsahujú hodnotenie a pripomienky a ktoré majú spoločenský význam. Tieto mediálne funkcie sa nazývajú informačné.
Veľmi dôležitá je metóda získavania (fragmentovaná alebo sekvenčná) a kvalita informácií. Závisí to od kvalifikácie ďalších krokov politických činiteľov. V tomto prípade hovoria o vzdelávacích úlohách, ktorým čelia nositelia informácií a šíritelia informácií. Funkcie médií samozrejme nezahŕňajú hĺbkovú a systematickú asimiláciu vedomostí. Na tento účel existujú špeciálne inštitúcie. Vzdelávacia funkcia médií je napriek tomu pomerne veľká. Šírené informácie ovplyvňujú formovanie určitých názorov a pozícií, rozširujú možnosti hodnotenia a kognitívnych schopností občanov.
Je potrebné poznamenať, že vzdelávacie a sociálne funkcie médií majú pomerne úzky vzťah. Okrem toho sa prvé z nich často menia na druhé. Pod politickou socializáciou sa rozumie asimilácia určitých noriem, vzorcov správania, akýchkoľvek hodnôt človekom. Vďaka tejto asimilácii dochádza k adaptácii na sociálnu realitu. V súlade s prijatými informáciami sa obyvateľstvo začína zaujímať o činnosť strán, parlamentu, vlády a iných mocenských inštitúcií, ako aj o kultúrny a hospodársky život ľudí.
Pri rozvoji spoločnosti majú veľký význam také mediálne funkcie ako kontrola a kritika. V niektorých krajinách sa médiá a šíritelia informácií vyznačujú určitou neobmedzenou povahou svojho zariadenia. Kontrolné funkcie médií v týchto štátoch sú navyše veľmi účinné, pretože sa tu nielen právne, ale aj morálne posudzujú určité udalosti alebo osoby. V týchto prípadoch slúžia ako hodnotiace kritériá zákony a verejná mienka.
V demokraciách sa priama kontrola mediálnych aktivít uskutočňuje iba v extrémnych prípadoch, napríklad v mimoriadnych situáciách (napríklad počas vojny). V iných situáciách sú činnosti médií celkom nezávislé. Okrem toho sa často vďaka vykonávaniu žurnalistických vyšetrovaní vytvárajú špeciálne parlamentné komisie, prijímajú sa rozhodnutia, ktoré majú veľký význam pre život spoločnosti, a začínajú trestné procesy. Podľa mnohých analytikov sú kontrolné funkcie médií obzvlášť potrebné s oslabenou opozíciou alebo nedokonalosťou štátnych kontrolných inštitúcií.
Najrozšírenejšia novinárska činnosť v demokratických krajinách. Médiá sa dnes považujú za neoddeliteľnú súčasť mechanizmu demokratického fungovania. Hromadné médiá poskytujú zástupcom rôznych skupín príležitosť verejne vyjadriť svoj názor, hľadať a zhromažďovať rovnako zmýšľajúcich ľudí, spájať ich so spoločnou vierou a cieľmi a zastupovať jasne vyjadrené záujmy vo verejnej mienke. Inými slovami, médiá sú v istom zmysle korene, prostredníctvom ktorých každá politická štruktúra dostáva svoju vitalitu. Pri hodnotení úlohy masmédií vo verejnom živote štátu by sa malo pamätať na zložitosť a všestrannosť tejto štruktúry, ktorá má zase veľký vplyv na úlohy, ktoré tento inštitút predstavuje.
