Keďže nie je možné predstaviť si život metropoly bez semafora, ktorý reguluje pohyb automobilov a chodcov, nie je možné predstaviť si civilizovanú spoločnosť bez pravidiel a noriem, ktoré umožňujú budovanie vzťahov medzi ľuďmi s rôznymi potrebami, názormi a presvedčením. Pokiaľ ide o dôležitosť zákonov, o tvrdení „Dura Lex Sed Lex“ (ako sa prekladá táto veta), navrhovaný článok to oznámi.
Autorstvo okrídlených prejavov
Na obrázku vyššie si môžete prečítať najbežnejšiu verziu prekladu. Fráza Dura lex sed lex sa týmto prekladá z latinčiny do ruštiny. Jeho pôvod nie je známy, ale najčastejšie sa autor nazýva politik, filozof a rečník starovekého Ríma počas prechodu z republiky na tyraniu - Cicero. Vďaka tomuto človeku, jeho literárnemu dedičstvu, c. BC. e. známe odborníkom a znalcom histórie. Cicero je známy nielen svojou vynikajúcou politickou kariérou a presadzovaním ideálov republikánskeho systému, ale aj vynikajúcou oratórnou praxou na súdoch starovekého Ríma.
Jeho osud je, žiaľ, tragický. Zradený svojimi učeníkmi padol do rúk vrahov poslaných prísahou Marka Anthonyho. Raz vyslovil slávnu frázu: Dura lex sed lex (preklad z latinčiny je uvedený vyššie), ale zároveň údajne povedal Octavianovi Augustovi, ktorý ho vymenoval za čestnú tribunu, že existujú výnimky. To sa týka skutočnosti, že Cicero pre takú vysokú hodnosť nebol predstaviteľom šľachtickej rodiny. Po jeho smrti sám Octavian zopakoval vyhlásenie o výnimke a vyjadril svoj postoj k popravám filozofa.
Prečo sa veta narodila v starom Ríme
Život spoločnosti sa v skutočnosti riadi morálkou a zákonom, ktorého normy boli formulované ranými civilizáciami. Staroveké Grécko je preto považované za predchodcu moderného umenia. Ľudstvo je vďačné Židom za rozvoj univerzálnych hodnôt. Staroveký Rím je uznávaným lídrom vo vývoji legislatívnych noriem, ktoré sa stali základom moderného svetového právneho systému. Potvrdzuje to skutočnosť, že v budovách ruských súdov na významných miestach si môžete prečítať vetu, ktorá sa stala takmer všeobecne uznávanou: Dura lex sed lex. Preklad z latinčiny nie je niekedy potrebný, ľudia chápu, o čo ide.
Budúci právnici študujú bez problémov rímske právo, pretože položilo základy verejnej a súkromnej legislatívy. Jeho hlavné zásady sú tieto:
- Štát je druh dohody medzi občanmi krajiny o riešení právnych otázok pomocou predtým prijatých pravidiel a dosiahnutý konsenzom.
- Je potrebná spravodlivosť, ktorej dosiahnutie je spôsobené existenciou parlamentu, voľbou jeho členov a zodpovednosťou voči ľuďom, vytvorením systému kontrol a vyváženia atď.
Doslovný preklad
Vráťme sa k samotnému výrazu. Ak sa pokúsite vyhľadávať v slovníku jednotlivé slovo, dostanete nasledujúce:
- Dura - "krutý, tvrdý, tvrdý."
- Lex má jediný význam „právo“.
- Sed je odbor, ktorý sa častejšie používa vo význame „a“ ako „ale“.
Dura lex sed lex je latinčina. Preklad vety je možné interpretovať ako vo všeobecne akceptovanom, tak aj v nasledujúcom výroku: „Zákon je krutý pre zákon“ (vždy obmedzuje ľudí a vo vzťahu k nim môže byť prísny). Je možná aj iná možnosť: „Krutý zákon je zákon“ (koná, napriek správaniu konkrétnej osoby, túžby alebo neochote ju plniť).
Hlavný výklad
Prečo sa všeobecne akceptovaný preklad považuje za jediný pravý? Narodil sa po analýze viacerých prameňov a okrídlených výrazov, ktoré pochádzajú zo starovekých rímskych čias. Aký význam majú Rimania vo vyhlásení: Dura lex sed lex? Preklad z latinčiny umožňuje vyvodiť tieto závery:
- Zákon je záväzný pre každého, pretože je to zákon.
- Pri definovaní zodpovednosti implikuje zodpovednosť.
- Neznalosť právneho štátu nie je dôvodom na ich porušenie.
- Bez ohľadu na to, ako tvrdé zákony sa môžu objaviť vo vzťahu k určitej osobe, sú stále vytvárané pre dobro spoločnosti.
- Ak právne normy nie sú prísne, neznížia úctu a môžu ich jednotliví občania porušiť. Ich tvorba potom nebude mať pôvodný význam.
Výklad zadarmo
V modernej spoločnosti, kde sa zákon často porovnáva s ojom, je možné nájsť ďalšie interpretácie vety Dura lex sed lex. Preklad z latinčiny sa v tomto prípade týka ľudí iba formálne. Do výrazu je vložený úplne iný význam.
Na úrovni štátu je možné uviesť príklad zákazu vstupu Rusov, ktorí navštívili Krym, na Ukrajinu. Z tohto dôvodu nebola povolená herečka E. Yakovlev a účastníci hry „Územie lásky“, čím prerušili turné. Hlavným argumentom bol práve zákon. Prečo sa teda objaví „stroj času“ v susednej republike, hoci A. Makarevič bol určite na Kryme? Je to lojalita k súčasným orgánom, a nie k samotnému zákonu?
Medzi najväčšími spoločnosťami v Rusku je taký výklad vety o úlovkoch: „Hlúpe zákony - pre hlupákov!“ Obyčajní občania v tejto kategórii spoločnosti tiež reagujú nestranne a zdôrazňujú, že je zbytočné písať zákony pre hlupákov. A iba so zhodou životných okolností a právnych noriem je človek schopný vložiť všeobecne chápaný význam do chápaného výrazu.
