V moslimskom svete je veľmi dôležité dať dieťaťu nielen sonorálne, ale aj dobré meno. V Koráne je napísané, že „v deň zmŕtvychvstania budú ľudia povolaní z mŕtvych podľa mien svojich otcov a ich otcov“. Je osobitne dôležité chlapcovi dať spravodlivé meno. Tieto dievčatá sa nazývajú väčšinou sonorálne, používajú názvy farieb alebo vlastností, ktoré by mali zdôrazňovať ženskú krásu. Preto si v miestnych dialektoch vyberajú mená. Človek musí okamžite prejaviť svoje cnosti ako moslima - poslušnej osobe voči Bohu. Preto sú chlapci v arabčine pomenovaní. Korán je na ňom napísaný. Arabčina má pre moslimov rovnaký význam ako latinčina v stredovekej Európe. Teraz veľa ľudí prijíma islam. Pre novofytov alebo novorodencov z moslimských rodín je veľmi dôležité zvoliť si dobré arabské mužské mená. Účelom tohto článku je uľahčiť váš výber.
Šíiti a sunniti
Tieto dva trendy v islame sa považujú za nespravodlivé, uzurpované duchovné sily a skreslili učenia proroka Mohameda. Preto je dôležité pochopiť, do ktorej náboženskej školy výčitka patrí. Sunniti nenazývajú chlapcov Kazimi, Naki alebo Javatim, pretože známi šíitski imámovia niesli tieto arabské mužské mená. Zoznam ďalších trendov vylučuje Omarov, Abú Bakrov a Osmanov. Tieto mená niesli sunnitskí kalifovia. Vzájomné výnimky sú však väčšinou malé. Rovnako ako v kresťanskom svete sa v islame verí, že dieťa bude chránené anjelom strážnym, ktorý bude mať rovnaké meno ako dieťa. Preto sú deti pomenované podľa spravodlivých, imámov a zbožných kalifov. Prezývky niektorých spolupracovníkov sa tiež stávajú menami. Zinnurein sa teda prekladá ako „vládca dvoch lúčov“ a Al-Farukh „oddeľuje chybu od pravdy“.
Dohovor o menovaní
Na rozdiel od kresťanstva, moslimské mená často uvádzajú jedno zo sto mien Božích. Aby sa však nemohol rúhať, je pred ním predpona „Abd“ - „otrok“. Príkladom sú veľmi bežné arabské mužské mená Abdurrahim, Abdullah a tak ďalej. Bez tohto predpony však zveriť dieťa starostiam anjelov (Ahmad, Ibrahim) alebo prorokom (Mohammed, Isa). Islam neprijíma cenzúru osoby pod dvojitým menom. V modernom svete sú však tieto prípady čoraz častejšie. Rodičia chcú dať svoje dieťa pod ochranou niekoľkých anjelov naraz alebo odrážať niektoré vlastnosti. Takže spolu s arabskými menami používajú turkic, iránsky, perzský a iné. Existujú aj pôžičky, hoci zriedkavé, z indického, barbarského a dokonca gréckeho jazyka.
Mená na celý život
V kresťanstve je človek povolaný raz a navždy. Arabský systém je komplexnejší. Novorodencovi sa dáva „Alam“ - jeho krstné meno. Okamžite sa pridá „Nasab“. Toto je stredné meno. Ozvenou kastového systému vznikol „lacab“. Toto meno bolo dané v závislosti od sociálneho postavenia odsúdenej osoby. Niekedy išlo o titul a niekedy aj o prezývku, ktorou sa človek okrem iného odlišoval. Potom bola do reťazca mien pridaná nisba. Uviedla oblasť pôvodu človeka. Ak mal človek neobvyklú profesiu alebo bol tvorivý, do reťazca sa pridal jeho pseudonym alebo názov „dielne“. Tak sa v jednom človeku počas dlhého života mohli nazhromaždiť štyri až osem mien. Ale v moderných podmienkach sú ľudia jednoducho oslovovaní iba pomocou „alam“.
Arabské mená a priezviská pre mužov
Priezvisko je veľmi ťažké pochopiť. Priezvisko sú rovnaké mená, ktoré patria iba predkom človeka. Arabský systém možno do istej miery porovnávať s ruským. Urobme jednoduchý príklad: Ivan Petrovich Fedorov. Tu je všetko jasné. Samotný muž sa volá Ivan, jeho otec sa nazýval Peter a jeho vzdialeným, vzdialeným predkom bol Fyodor. Moslim však môže ako priezvisko uviesť svoje stredné meno, meno svojho dedka, pradedečka alebo toho istého vzdialeného predka. Rôzni členovia rodiny môžu navyše zdôrazniť nejakého predka, ktorého miloval. Preto súrodenci môžu mať rôzne priezviská. V tejto súvislosti vzniká zmätok. Najbežnejšie priezviská sú Abbás, Assad, Hazard, Habibi a Husajn.
Arabské mužské mená moderné
Globalizácia dnešného sveta doplnila zoznam možných „alam“ pre chlapcov. V modernom svete - a najmä v Európe - mnohé moslimské rodiny pomenujú svojich synov podľa mien požičaných od iných kultúr. Význam moslimov pre moslimov je však opäť veľmi dôležitý. Krásny zvuk a najmä móda by mali ustúpiť do pozadia. Mužské mená arabského pôvodu sú stále bežné. Zároveň sú však obľúbené tie, ktoré majú turkické alebo iránske korene. Arabské názvy sa dnes často vyslovujú inak ako v staroveku. Niektoré sa zvyčajne nepoužívajú. Populárne boli tzv. Bežné názvy. Napríklad Arthur. Toto meno európskeho kráľa zo stredoveku pre moslimov znamená „silné“. Skvelé "alam" pre chlapca.
Populárne mužské mená
Všeobecným trendom je, že veľa moderných rodičov si pre svojho syna vyberá sonora, pamätného a ľahko vysloviteľného „alama“. Dôvodom je skutočnosť, že moslimovia často koexistujú so zástupcami iných kultúr. Z dôvodu módy však nie je potrebné pomenovať dieťa, ktoré nie je podľa pravidiel šaría. Arabské mužské mená sú veľmi krásne. Medzi ne patrí Aziz, čo znamená „sila“. Ak sa dieťa narodilo slabé, môžete ho nazvať Amanom alebo Nazifom, aby vyrastal zdravo. Kamal znamená dokonalosť a Nabih znamená šľachta. Zafir zodpovedá latinskému názvu Viktor - víťaz. Populárnymi „Alamami“ sú Amír (vládca), Gijas (úspešný), Damír (inteligentný), Ildar (cisársky), Ilyas (spasiteľ), Ishan (láskavý), Najib (vznešený), Farukh (šťastný), Khayrat (bohatý). Existujú poetické názvy. Napríklad Tariq znamená „ranná hviezda“, Azgar - jasný, jasný.
Zbožné mená
Nie je nič lepšie ako dať svojho syna pod ochranu Alaha. S predponou „abd“ (slave), samozrejme. Zoznam sa neobmedzuje iba na meno Abdullah. Všemohúci má mnoho mien, ktoré možno použiť na kritiku syna. Sú to Abduzzahir (otrok viditeľného), Abdulavval (prvý), Abdulaziz (mocný), Abdulalim (vševediaci), Abdurahim (milosrdný). Zbožné arabské mužské mená sa môžu vzťahovať aj na anjelov a prorokov. Príkladom sú Yusuf, Ibrahim, Ilyas. Zbožné vlastnosti môžu tiež slúžiť ako prototyp mena. Tu môžeme spomenúť Abida (uctievateľa), Amara (strach z Boha), Hajjaja (putovanie po púti).
